Černobyľská katastrofa sa už nemôže zopakovať

Keď 26. apríla 1986 explodoval reaktor číslo 4 v jadrovej elektrárni Černobyľ, zdalo sa, že jadrová energetika má svoje dni zrátané. Rádioaktívny spád, ktorý 10-krát prekonal intenzitu radiácie oproti výbuchu obidvoch bômb zhodených na Hirošimu a Nagasaki, sa rýchlo rozšíril po celej Európe a čiastočne zasiahol aj Spojené štáty. Odhady obetí sa doteraz rôznia – od niekoľko tisíc podľa oficiálnych štatistík OSN, až po 100-tisíc podľa Greenpeace. Na zasiahnutých územiach sa výrazne zvýšili onkologické choroby, najmä rakovina štítnej žľazy. Spolu s nimi však vzrástol aj počet ďalších ochorení, najmä srdcovo-cievne a respiračné.

Dôsledok pre nových členov EÚ

Aj keď stredná Európa ani zďaleka nedoplatila na výbuch ako napríklad Ukrajina a Bielorusko, katastrofa v elektrárni sa jej dotkla aj v nedávnej minulosti. Európska komisia dala totiž napriek tomu, že ide o odlišné typy reaktorov, pristupujúcim krajinám do Európskej únie podmienku zatvoriť všetky elektrárne s reaktormi vyrobenými v Sovietskom zväze. A to napriek tomu, že ide o iné typy reaktorov než bol ten černobyľský. Svoje stanovisko odmieta zmeniť, čo sa ukázalo aj pred necelým mesiacom, keď samotný komisár EÚ pre energetiku Andris Piebalgs na stretnutí so zástupcami britského parlamentu tvrdil, že reaktory v ...

Celý článok si môžete prečítať tu »».