Odbory trvajú na duchu Zákonníka práce
Pridajte názor5. 5. 2006 - Zákonník práce vo svojom § 7 ods. 4 v znení platnom po novele ZP (novela uverejnená pod č.210/2003 Z.z.) od 1. júla 2003 ustanovuje pre zamestnávateľa povinnosť zabezpečovať prevažujúci predmet činnosti najmä zamestnancami v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
Znenie Zákonníka práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť zabezpečovať prevažujúci predmet jeho činnosti najmä zamestnancami v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, čo znamená, že zamestnávateľ má využívať v čo možnom najväčšom rozsahu tzv. závislú prácu, ktorá je typická pre pracovnoprávny vzťah.
Závislú prácu charakterizujeme ako činnosť, ktorá sa uskutočňuje v právnom vzťahu k inému právnemu subjektu, uskutočňuje sa v prísnej osobnej i hospodárskej podriadenosti k nemu a neuskutočňuje sa s cieľom zisku. Súčasne ide o činnosť, ktorá sa vykonáva na určitom dohodnutom mieste a v určitom dohodnutom čase. Závislá práca nie je inštitútom obchodného práva, lebo nie je podnikaním. Preto nie je možné závislú prácu podriadiť obchodnoprávnemu vzťahu.
Po nadobudnutí účinnosti novely Zákonníka práce 1. júla 2003 a znenia § 7 ods. 4 dochádza zo strany zamestnávateľov k „osobitému“ výkladu tohto ustanovenia a jeho zneužívaniu v neprospech zamestnancov. Zamestnávatelia zabezpečujú prevažujúci predmet svojej činnosti nie formou pracovnoprávneho vzťahu (uz...