Úskalia skrytého pracovného pomeru

Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať prevažujúci predmet svojej činnosti najmä zamestnancami v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Ak zamestnávateľ na výkon závislej, druhovo určenej opakovanej činnosti požaduje od fyzickej osoby, aby ju vykonávala na základe živnostenského oprávnenia ako podnikateľskú činnosť, už nejde o pracovnoprávny vzťah.

Žiadna ochrana

Fyzická osoba vykonávajúca pracovnú činnosť ako živnostník na základe obchodnej zmluvy spadá pod obchodnoprávne vzťahy a nemá teda ani minimálnu pracovnoprávnu ochranu. Fiktívni podnikatelia, ktorí pod nátlakom svojho zamestnávateľa vymenili právny status zamestnanca za právny status osoby samostatne zárobkovo činnej (tzv. živnostníci z donútenia), sú v súčasnosti na Slovensku často sa vyskytujúcou skutočnosťou, aj keď naďalej vykonávajú tú istú pracovnú činnosť. Dôvodom umelého vytvárania živnostníkov je najmä znižovanie nákladov zamestnávateľa na prácu.

Živnostník vykonáva svoju činnosť v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, ako sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, na účely dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených zákonom. Na živnostníka sa pri výkone práce pre iného zamestnávateľa (i keď ide o zastretý pracovnoprávny vzťah) nevzťahujú teda ustanovenia Zákonníka práce s ochrannou funkciou pre zamestnanca. Zamestnávateľ nemusí poskytovať živnostníkovi stravné, zaoberať sa jeho vzdelávaním (vrátane vzdelávania v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci), platiť za získanie, resp. obnovenie jeho odbornej spôsobilosti, zabezpečovať vykonanie preventívnych lekárs...

Celý článok si môžete prečítať tu »».