EK: Hospodársky rast Slovenska by mal zostať aj naďalej vysoký

Brusel 8. mája (TASR) - Hospodársky rast Slovenska by mal zostať aj naďalej vysoký, pričom by sa mal podľa očakávaní pohybovať v roku 2006 okolo 6,0 % a v roku 2007 by mal dosiahnuť 6,5 %. Vyplýva to z jarných hospodárskych prognóz, ktoré dnes zverejnila Európska komisia (EK).

Domáci dopyt by mal zostať hnacou silou, zatiaľ čo nárast exportu by sa mal v roku 2006 urýchliť.

Celková miera zamestnanosti sa v roku 2005 zvýšila o vyše 2 %, zatiaľ čo miera nezamestnanosti klesla pod 17 %. Podobné, avšak pomalšie trendy, sa očakávajú aj v roku 2006 a 2007, keďže silný domáci dopyt a novovybudované exportné výrobné kapacity by mali vytvoriť ďalšie pracovné príležitosti.

Hoci ročná inflácia HICP (harmonizovaný index spotrebiteľských cien) klesla na 2 % v auguste 2005 a v priemere počas prvých 8 mesiacov roku 2005 sa pohybovala okolo 2,5 %, dôsledky regulovaných cien ju ku koncu roka vytlačili na 4 %. Vzhľadom na ďalšie zvyšovanie regulovaných cien a nepriamych daní začiatkom roka 2006 sa očakáva, že priemerná ročná inflácia HICP dosiahne tento rok 4,5 %. Po opadnutí týchto jednorazových efektov by mala inflácia klesnúť na 2,75 % v roku 2007, ak nedôjde k ďalšiemu značnému nárastu regulovaných cien.

Po daňových reformách v roku 2004 bola v roku 2005 spustená dôchodková reforma, čo malo dosah na sociálne odvody presmerovaním 9 % z brutto miezd do vytvoreného druhého dôchodkového piliera. Vzhľadom na široký záujem verejnosti sa tieto príjmové transfery odhadujú na 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2005 a 1,25 % HDP v rokoch 2006 a 2007.

Deficit verejných financií bez započítania nákladov na dôchodkovú reformu klesol vlani pod 3 % HDP, čo je o 0,5 % menej než sa predpokladalo v rozpočte na rok 2005. Údaj vyjadrujúci deficit obsahuje aj odpustenie dlhov predstavujúce 1 % HDP nezahrnutých do rozpočtu.

Zvýšenie spotrebných daní na cigarety a alkohol v januári 2006 spôsobilo veľké nahromadenie zásob cigariet a alkoholu koncom roka 2005, čo viedlo k lepším než očakávaným daňovým príjmom za rok (0,25 % HDP). Tento efekt, ktorý sa nepredpokladal v rozpočte na rok 2006, bude mať však negatívny dosah na daňové príjmy v roku 2006.

Lepší než očakávaný HDP a nárast zamestnanosti spolu s nižšími úrokovými výdavkami by však mali zaistiť, že deficit verejných financií na konci roka 2006 sa bude pohybovať okolo 2,75 % HDP, čo je mierne pod úrovňou predpokladanou v rozpočte na rok 2006. Zvýšenie verejných výdavkov vo volebnom roku by malo zabrániť výraznejšej fiškálnej konsolidácii aj napriek priaznivej makroekonomickej situácii.

Za predpokladu, že sa nezmení hospodárska politika, by mal rozpočtový deficit bez nákladov na dôchodkovú reformu v roku 2007 klesnúť na asi 2 % HDP v dôsledku zrýchleného rastu.

Hrubý verejný dlh by mal podľa odhadov prudko poklesnúť pod 35 % HDP v roku 2005, keďže časť zo ziskov z privatizácie z predchádzajúcich rokov sa použila na vyplatenie niektorých z dlhov krajiny. Vládny dlh by sa mal mierne zvýšiť, avšak v období, pre ktoré sa zostavujú predpovede, by mal zostať hlboko pod 40 % HDP. Predpokladané značné privatizačné príjmy v roku 2006 však vytvárajú priestor na ďalšie znižovanie dlhu.

(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) pop