Slovensko sa v rebríčku konkurencieschopnosti posunulo zo 40. na 39. miesto

Bratislava 11. mája (TASR) - Slovensko sa v rebríčku konkurencieschopnosti umiestnilo na 39. mieste spomedzi 61 hodnotených krajín a regiónov. V medziročnom porovnaní sa posunulo o jednu priečku vyššie. Vyplýva to zo svetovej ročenky konkurencieschopnosti švajčiarskeho Inštitútu pre rozvoj manažmentu, o ktorej na dnešnej tlačovej besede informovali predstavitelia nadácie F. A. Hayeka.

Prvé 3 miesta rebríčka zostali bez zmeny a patria USA, Hongkongu a Singapúru. Spomedzi postkomunistických krajín sa najlepšie darí Estónsku na 20. mieste. Medzi krajinami V4 je na tom najlepšie Česká republika, ktorá medziročne postúpila z 36. na 31. miesto. Naopak, z 37. na 41. miesto kleslo Maďarsko, a Poľsko zostáva na spodných priečkach s umiestnením na 58. priečke. Za ním nasledujú 3 najhoršie hodnotené krajiny: Chorvátsko, Indonézia a Venezuela.

Inštitút pre rozvoj manažmentu pri vypracovaní celosvetového indexu konkurencieschopnosti ekonomík v roku 2006 spolupracoval s Nadáciou F. A. Hayeka a ďalšími 60 svetovými organizáciami. "Konkurenčná schopnosť ekonomiky sa hodnotí v štyroch oblastiach: ekonomický rozvoj, efektívnosť vlády, efektívnosť podnikov a kvalita dostupnej infraštruktúry," informoval riaditeľ nadácie F. A. Hayeka Martin Chren. Ako doplnil, v ročenke sa porovnáva 312 ukazovateľov, z ktorých približne polovicu tvoria štatistické údaje a druhá časť sa skladá z prieskumu názorov top manažérov. Na Slovensku sa na ňom zúčastnilo okolo stovky vedúcich pracovníkov popredných zahraničných a domácich podnikateľských subjektov, tretieho sektora a štátnej správy.

V oblasti ekonomického rozvoja sa na Slovensku najlepšie hodnotí otvorenosť ekonomiky medzinárodnému obchodu a hospodársky rast, najslabšie hodnotenie patrí vysokej nezamestnanosti. Plusom pre efektívnosť vlády je motivačný a jednoduchý daňový systém a otvorenosť zahraničným investorom, mínusom zostáva vysoké odvodové zaťaženie. Z pohľadu efektívnosti podnikov sa v SR kladne oceňujú nízke náklady na pracovnú silu, problémom je slabo rozvinutý kapitálový trh či nedostatok kvalitných manažérov. V oblasti infraštruktúry najlepšie hodnotenie získala miera produktívneho obyvateľstva a investície do telekomunikácií. Na opačnej strane hodnotenia bola vysoká energetická náročnosť, slabé prepojenie vzdelávania a podnikania a nízka miera exportu s vysokou pridanou hodnotou.

UPOZORNENIE:

TASR ponúka k správe zvukový záznam.

Grafická služba Ekonomickej redakcie TASR vydáva k správe graf.