Vývoj na trhu ropy – súčasné súvislosti a budúce dôsledky

Vývoj na ropnom trhu nenecháva už ani najväčších optimistov na pochybách o tom, že na ňom prichádza, aj keď tentoraz ako dôsledok prirodzeného vývoja, k závažným, pravdepodobne trvalým a ďalekosiahlym zmenám. Explózia otvárania cenových nožníc a následné pády, avšak s tendenciou trvalého rastu – v roku 2004 o 34 percent, v roku 2005 o vyše 27 percent – zasiahli bytostne všetky krajiny, tentoraz bez výnimky.

Nie je to len pokles zásob

Pozoruhodné na situácii je to, že pokiaľ sa po celé predchádzajúce dekády hovorilo o tom, že takýto trend môže byť spôsobený len prudkým poklesom zásob ako priemetu celosvetového znižovania ťažby ropy, bola jej skutočná produkcia rekordná. Za posledných 18 mesiacov dosahovala v priemere 86 mil. barelov denne, čo je ešte o desať percent viac ako jej maximá rok predtým. Ešte pozoruhodnejšími sú príčiny takejto explózie spotreby. Už dnes je zrejmé, že boli vyvolané synergizujúcim vplyvom viacerých faktorov. Na prekvapenie, tými dominantnými nebol pokračujúci vojenský konflikt v Iraku, štrajky v Nigérii a Mexiku, v spoločnosti Shell Co., rozpad Jukosu, zemetrasenia v Indonézii a Japonsku, politické napätie vo Venezuele alebo medzinárodný terorizmus či hurikány na americkom pobreží. Stal sa ním pravdepodobne najmä fakt, že renomovaní medzinárodní experti a prognostici nesprávne odhadli dynamiku vývoja v tzv. nových ekonomikách (Čína, India, Kórea, Brazília, a i.) a dôsledky ich vnútorných hospodárskych reforiem. Burzoví odborníci chybne predpovedali vývoj dopytu na týchto trhoch po energii, ale najmä po rope. Tým sa nevyslali potrebné signály voči hlavným hráčom na svetových ropných trhoch, aby začali urýchlene investovať do nových rafinérskych kapacít a terminálov, resp. do novej stratégie efektívnejšieho využívania zatiaľ relatívne málo využívaných zásob zemného plynu. Ak by však bol ich odhad aj vyšší, producenti ropy jednoducho nemajú ani v súčasnosti k dispozícii kapacitné rezervy na jeho trvalé pokrytie. Efekt by možno priniesli len do vytvorenia väčšej stabilizačnej rezervy, ktorá by odstránila jedno z rizík vysokej cenovej pohyblivosti. Taktiež pri výpadkoch na trhu benzínu v USA by sa táto komodita nenakupovala na spotovom trhu v Európe. To by sa premietalo do porúch v zásobovaní v EÚ a rastu cien, ale riešila by sa priamym dovozom surovej ropy.

Kde sa rozhoduje

Dlhodobo sa potvrdzuje, že hospodárske výsledky výrobných spotrebiteľov ropných produktov boli v konkrétnej rovine závislé od cien, za ktoré sa obstarávajú. Preto sa veľmi dôležitým elementom vo vývoji na trhoch s energiou, najmä po roku 1973 – začiatku obdobia šokovej terapie na ropných trhoch – stala ich konečná výška. Pri vnútorne prepojenom svetovom trhu sa nemôže tvoriť autonómne. Referenčná úroveň sa tradične odvíjala od rozhodnutí OPEC a najväčších ropných spoločností a v zásade brala vždy do úvahy rozdielnu výšku produkčných a prepravných nákladov, ako aj diferencované technické parametre tejto suroviny. Od vstupu OPEC do tohto biznisu sa jej tvorba začala čoraz viac formovať až priamo na svetovom trhu, kde bol pre jej výšku, okrem referenčných cien a plánovaných ťažobných kvót ropného kartelu, smerodajný vývoj na rozhodujúcich komoditných burzách, newyorskej (NYMEX), londýnskej (IPE) a singapurskej (SYMEX):

Okamžité verzus termínované

Na prvých dvoch burzách sa v porovnaní s inými komoditami síce realizuje asi 90 percent všetkých kontraktov, ale relatívne nezávislé správanie sa cien ropy a ich vysoká volatilita numerický význam tohto podielu často utlmujú. V porovnaní s inými komoditami reagujú burzy dlhodobo výrazne citlivejšie na prebytok alebo nedostatok tejto suroviny. Ponuky dodávok ropných štandardov (pre Európu zvyčajne ropa Brent) sú často za tzv. okamžité (spot) ceny. Pri nich nákupcovia platia len minimálne objemy ropy realizované systémom tzv. cargo by cargo (pravidelný dlhodobý odber). Ide v prevažnej miere o anonymný trh...

Celý článok si môžete prečítať tu »».