Rozšírenie Európskej únie prinieslo úspech

Na začiatku mája uplynuli dva roky od historicky najväčšieho rozšírenia Európskej únie. Do únie vstúpilo desať krajín, pričom väčšinu z nich tvoria postkomunistické krajiny. Komisia vydala na začiatku mája publikáciu venujúcu sa aspektom rozšírenia Európskej únie.

Občania boli proti

V poradí piate rozširovanie únie sa symbolicky začalo hneď po páde komunistických režimov v týchto krajinách a základný dôvod rozširovania v podstate zahŕňa znovuzjednotenie Európy. Kokova správa, ktorá skúmala dôsledky rozšírenia z 15 na 25 a prípadne viac štátov (vznikla v marci 2003), sa zaoberala kľúčovými inštitucionálnymi problémami v súvislosti s rozširovaním. Správa taktiež uvádzala, že postoje občanov vtedajšej únie k rozširovaniu sú veľmi zmiešané. Pri predchádzajúcich rozširovaniach nebol postoj ľudí príliš zreteľný, pretože prijímané krajiny sa vyznačovali určitým stupňom homogénnosti národov a kultúr. Pri tomto rozširovaní sa však na povrch dostávajú rozdiely medzi pôvodnými a pristupujúcimi krajinami. Verejná mienka v krajinách EÚ15 nebola naklonená rozšíreniu a ak, preferovala bohaté krajiny (Švajčiarsko, Nórsko a Island). Zapôsobili tak neúplné alebo skreslené informácie o kandidátskych krajinách, ale svoj vplyv tu zohrali aj obavy z rozšírenia o menej vyspelé krajiny.

Najväčšia podpora pre rozširovanie bola na jeseň 2002 a odvtedy klesala (podľa Eurobarometra). Naopak, názory proti rozširovaniu postupne stúpali. Obyvatelia možno vyjadrovali tzv. vyčerpanie alebo únavu z rozširovania, keď od roku 1981 došlo k rozšíreniu z desiatich na súčasných 25 štátov. V štúdii sa konštatovalo, že podpora ďalšiemu rozširovaniu naďalej medzi občanmi európskych štátov klesá a úlohou je preto pokles podpory zastaviť.

Ekonomické výsledky sú dobré

Rozšírenie Európskej únie na kľúčové makroekonomické veličiny únie ako celku zapôsobilo iba mierne. Dôvodom je relatívne nízka ekonomická váha nových členov, keď po ich pristúpení sa zvýšil HDP únie iba o deväť percent (podľa parity kúpnej sily). Počet obyvateľov pritom vzrástol približne o 20 percent. Príjem na osobu teda v nových krajinách je oveľa nižší ako v pôvodných a príjem v celej únie sa tak vyznačuje väčšou variabilitou. Od roku 1997, keď priemerný príjem na obyvateľa týchto krajín predstavoval 44,25 percenta úrovne EÚ15, sa do roku 2005 zvýšil už na viac ako 50 percent. Ekonomický rast nových členov je zhruba dvojnásobne vyšší ako pôvodných krajín a ich ekonomickú úroveň by mohli dosiahnuť zhruba za 5 rokov.

Z hľadiska makroekonomickej stability prispelo dodržiavanie alebo snaha splniť maastrichtské kritériá na prijatie eura. Ka...

Celý článok si môžete prečítať tu »».