Reformy podnietili vysoký ekonomický rast

Témou druhého májového HNClubu bolo daňové a odvodové zaťaženie na Slovensku. Hlavnými hosťami boli podpredseda vlády SR a minister financií Ivan Mikloš, ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR Iveta Radičová a prezident Republikovej únie zamestnávateľov Anton Jura. Uverejňujeme podstatnú časť vystúpení.

Ivan Mikloš:

Na Slovensku existujú dva časté mýty, ktoré sa týkajú daní a odvodov. Súvisia s daňovou reformou, súvisia s tým, ako funguje sociálny systém. Súvisia s podnikateľským prostredím a životnou úrovňou.

Prvý mýtus je, že daňová reforma bola dobrá pre bohatých, ale že bola zlá pre chudobných, že znížila ich životnú úroveň. Nie je to tak. Definitívne údaje, ktoré mám, sa týkajú roku 2004, ktorý bol z tohto pohľadu rokom najťažším. Aj preto, že v roku 2004 sa neuskutočnila len daňová reforma, ale 1. januára 2004 došlo k poslednej výraznej fáze deregulácie cien.

V rámci daňovej reformy sa zvýšilo daňové zaťaženie zo spotrebných daní, zo zjednotenej sadzby dane z pridanej hodnoty. Horná časť sa znížila o jedno percento a spodná sa zvýšila o päť percent, čiže došlo k celkovému zvýšeniu. Napriek negatívnym efektom zvýšenia sadzby dane z pridanej hodnoty, zvýšenia spotrebných daní a napriek výraznému zvýšeniu regulovaných cien, pripomeniem, že regulovaná cena plynu vzrástla 1. januára 2004 o 35 percent. Napriek týmto efektom nedošlo k zníženiu reálnych príjmov ani v prípade nízkopríjmových skupín. Za rok 2004 to vyzeralo tak, že jednotlivcovi, ktorý poberal minimálnu mzdu, sa jeho reálne príjmy zvýšili o 3,1 percenta. Najmenší reálny nárast, ale napriek tomu reálny nárast, zaznamenali ľudia, ktorí poberali priemernú mzdu, ktorým sa príjmy zvýšili napriek tomu, aj keď nie výrazne - o 0,9 percenta. V rodine s jedným zamestnaným členom za priemernú mzdu a s dvoma deťmi sa zvýšili reálne príjmy o 3,9 percenta. Zamestnanému s priemernou mzdou s manželkou a dvoma deťmi o 8,9 percenta. O deväť percent sa zvýšili príjmy dvojice, ktorá pracovala za minimálnu mzdu a mala dve deti. Stále hovorím o reálnych príjmoch. A hovorím o roku, v ktorom priemerný nárast reálnej mzdy v roku 2004 bol 2,5 percenta.

Predpoklady na rast

Dá sa vysloviť predpoklad, že za rok 2005, keď priemerná reálna mzda vzrástla o 6,3 percenta, boli tieto dosahy ešte pozitívnejšie. Samozrejme, hovorím o priemerných reálnych mzdách a priemerných mzdách pre jednotlivé skupiny daňovníkov. Už v roku 2004 bol pozitívny výsledok dosiahnutý aj tým, že rástla ekonomika, rástli aj nominálne, aj reálne mzdy o 2,5 percenta. Ani z krátkodobého hľadiska v prvom roku daňovej reformy nedošlo jej vplyvom k negatívnym dôsledkom pri nízkopríjmových skupinách ani z hľadiska príjmov ľudí s priemerným príjmom. Pritom kľúčové je, že reformami, aj daňovou reformou, sme naštartovali rýchlejší a udržateľnejší ekonomický rast. Z hľadiska strednodobého a dlhodobého sa vytvorili predpoklady na omnoho rýchlejší rast ekonomiky, a teda aj na rýchlejší rast miezd, rast životnej úrovne, akoby bola alternatíva bez reforiem, akoby bola alternatíva aj bez daňovej reformy.

Najnižšie zaťaženie v EÚ

Druhý mýtus je, že máme vysoké odvody. Máme relatívne vysoké odvody v porovnaní s daňami a aj v medzinárodnom porovnaní, keď sa porovná výška odvodového zaťaženia. Ale platí, že často sa porovnávajú najmä medzinárodne. Kľúčové je celkové daňové a odvodové zaťaženie - tu platí, že Slovensko má za rok 2005 najnižšie daňové a odvodové zaťaženie zo všetkých krajín v európskej 25-ke. Podľa oficiálnych údajov Eurostatu dosiahlo 28,8 percenta. Zároveň je Slovensko krajinou, ktorá najvýraznejšie a najrýchlejšie znížila za posledných 8 až 10 rokov daňové a odvodové zaťaženie. Kým priemer daňového a odvodového zaťaženia, ktoré sa meria podielom príjmov z daní a odvodov na HDP, sa v európskej 25-ke pohybuje okolo 39 percenta, na Slovensku je to menej ako 29 percenta.

Pritom Slovensko malo pred 10 rokmi také isté daňové odvodové zaťaženie ako Česká republika, a to bolo zhodou okolností také isté, ako je dnešný priemer európskej 25-ky. V ČR zhodou okolností toto daňové a odvodové zaťaženie na úrovni priemeru európskej 25-ky ostalo, kým my sme daňové a odvodové zaťaženie znížili zhruba o 10 percent.

Na daniach a odvodoch sme vybrali o stovky miliárd korún menej ako by sme hypoteticky teoreticky vybrali, keby sme daňové a odvodové zaťaženie neznižovali. Konkrétne sú tie čísla k dispozícii. Za posledných osem rokov je to vyše 400 miliárd korún a za posledné štyri roky to znamená vyše 200 miliárd korún. O stovky miliárd korún ostalo viac v rukách fyzických osôb, ale aj podnikov a podnikateľov na to, aby s týmito peniazmi nakladali oni. Túto súvislosť treba vidieť a uvedomiť si, aj keď hovoríme o tom, koľko a akým spôsobom sa financujú jednotlivé časti verejného sektora.

Pritom neplatí, že sme dane a odvody znižovať nemali a mohli sme dať viac peňazí a lepšie rozvíjať sektory ako je školstvo, zdravotníctvo, sociálny systém. Keby dane a odvody boli vyššie, tak sme v týchto sektoroch mohli použiť viac peňazí, ale neplatí, že by to znamenalo priamo úmerné lepšie fungovanie týchto sektorov. A to najmä preto, že bez reformy, bez zmeny spôsobu a filozofie fungovanie týchto sektorov naliať viac peňazí do systému neznamená jeho lepšie fungovanie. Navyše sme znižovaním daňového a odvodového zaťaženia urobili jednu z najvýznamnejších investícií do budúcnosti.

Tí, ktorí takéto reformy robia, preberajú na seba veľké aj politické riziko. Omnoho populárnejšie by bolo peniaze vybrať a potom ich minúť vo verejných výdavkoch. Ale nevytvorili by sme podmienky na vysoký a udržateľný ekonomický rast do budúcnosti. Práve v tom bola veľmi dôležitá úloha posledných dvoch vlád, že ťažkými, ale potrebnými reformami verejných financií, vrátane znižovania daňového a odvodového zaťaženia, vytvorila predpoklady na budúci rast konkurencieschopnosti a budúci rast slovenskej ekonomiky. Jedine vysokým a udržateľným rastom môžeme zvyšovať životnú úroveň, zamestnanosť a kvalitu života ľudí.

Zdravotné poistenie do daní

Ak sa zároveň sústredíme na rozvoj vzdelanostnej ekonomiky, tak slovenská ekonomika má šancu vo vysokých tempách ekonomického rastu, aké dosahuje v posledných mesiacoch, pokračovať. Za tohto predpokladu by SR mohla dobehnúť vyspelé krajiny v ekonomickej úrovni za 15 rokov. Pri alternatíve neudržania reforiem a nekompetentnej a nezodpovednej hospodárskej politike, to znamená s istotou síce vyšší ekonomický rast ako dosahujú vyspelé krajiny, ale nižší ako je potenciál pri alternatíve pokračovania reforiem. Potom sa obdobie dobiehania vyspelých krajín rádovo predlžuje. Pri 3- až 4-percentnom ekonomickom raste sa to predlžuje na 40 aj viac rokov.

Odvodové zaťaženie je relatívne vysoké. Spomenul som, že sa často porovnávajú hrušky s jablkami a neporovnateľné čísla. Príkladom môže byť zdravotníctvo, ale aj I. pilier dôchodkového systému. Zdravotníctvo je u nás vlastne plne solidárne, čiže zdravotné odvody majú takmer charakter daní. S jednou výnimkou, a tou je strop vymeriavacieho základu