Obchod s vodou budú robiť aj súkromníci

Vodárenské spoločnosti by mali do roku 2015 preinvestovať 150 miliárd korún. Takmer dve tretiny sumy pôjdu na kanalizáciu a výstavbu nových či modernizáciu existujúcich čističiek odpadových vôd. FOTO - TASR

BRATISLAVA - Vstup spoločnosti Veolia Voda Slovenská republika, dcérskej spoločnosti francúzskej Veolie, do dvoch prevádzkových vodárenských spoločností sprevádzali obavy z bezohľadného zvyšovania cien. Obce a mestá, akcionári Podtatranskej vodárenskej spoločnosti a Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti, napriek tomu vstup investora odhlasovali. Veolia bude v oboch regiónoch v nasledujúcich desaťročiach predávať vodu.

Cieľom sú vnútorné úspory

Ide o tzv. prevádzkový model, keď vo vlastníctve materskej spoločnosti zostáva celá infraštruktúra, ale o jej využívanie vrátane zákazníkov sa stará súkromná spoločnosť. Materská spoločnosť je pod kontrolou miest a obcí a spoluprácou vzniká verejno-privátne partnerstvo.

Obce sú presvedčené, že zahraniční investori dokážu efektívnejšie prevádzkovať vodárenské spoločnosti, ako keby to robili ony samy. Navyše, na prenájme infraštruktúry budú ešte zarábať, lebo prevádzková spoločnosť im platí nájomné.

Riaditeľ slovenskej Veolie Tomáš Paclík si myslí, že investor dokáže zavedením nových procesov znížiť prevádzkové náklady o 10 až 20 percent, čo je pre neho priestor na dosiahnutie zisku. Vychádza zo skúseností z Česka, kde firma ovláda vyše 40 percent trhu s vodou.

O stálom zvyšovaní efektivity hospodárenia vodární hovorí aj Petr Konečný, generálny riaditeľ Trenčianskej vodohospodárskej spoločnosti, ktorá od roku 1999 prevádzkuje vodovodné a kanalizačné systémy v okrese Trenčín a Nové Mesto nad Váhom. Odvtedy firma znížila počet zamestnancov, zvýšila vzdelanostnú úroveň vo firme a zaviedla európske normy kvality, tvrdí. V Trenčianskej vodohospodárskej má väčšinu nadnárodná spoločnosť Suez.

Pozor na zmluvy

Starostovia a primátori sa spoliehajú na to, že súkromných investorov v prevádzkových spoločnostiach ustrážia cez materské spoločnosti, ktoré zodpovedajú za investície aj ceny vodného a stočného. Tretí sektor však nabáda k ostražitosti.

Prezidentka Transparency International Slovensko Emília Sičáková-Beblavá upozorňuje, že skúsenosti s privátno-verejným partnerstvom vo vodárenskom sektore nie sú len dobré. Keďže ide o dlhodobé kontrakty, veľa závisí od stability politicko-ekonomického systému konkrétnej krajiny. "Pri samotnom kontrakte je veľmi dôležitá presná definícia problémových oblastí a ich vhodná regulácia," tvrdí.

Na prípravu zmluvy by za verejný sektor preto mali dohliadať špičkoví odborníci. "Inak hrozí, že bude mať navrch privátny investor," povedala Beblavá. Súkromný partner môže napríklad dosahovať zisk na úkor opráv a údržb...

Celý článok si môžete prečítať tu »».