Koľko peňazí je vlastne v zdravotníctve?

Presné určenie výšky príjmov zdravotníctva je na Slovensku notoricky komplikovanou záležitosťou. Dôvodov je viacero – napríklad dnes už pluralitné organizačné formy a rôznorodí vlastníci poskytovateľov. Prehľadnosti nepomáha ani viacero zdrojov financovania – verejné peniaze sa do zdravotníctva dostávajú z odvodov ekonomicky aktívnych osôb (hovoriť o poistnom je skutočne eufemizmom, odvody sú vlastne dodatkovou daňou zo mzdy), prostredníctvom kapitálových a iných transferov z rozpočtu ministerstva zdravotníctva a iných ministerstiev, ako aj legislatívne stanoveným príspevkom štátu za ekonomicky neaktívnu populáciu. Ďalším zdrojom financií sú peniaze priamo z peňaženiek občanov vo forme doplatkov a súkromného poistenia. Akoby toho nebolo dosť, situáciu zneprehľadňuje v minulosti často využívaný inštitút návratnej finančnej výpomoci – neskôr odpúšťanej – a rôzne druhy mimosystémového oddlžovania a dotácií na centrálnej aj regionálnej úrovni.

S určitou mierou zjednodušenia je možné zdravotnícke príjmy rozdeliť na udržateľné zdroje – verejné a súkromné, ktoré sú k dispozícii každý rok, a jednorazové či arbitrárne zdroje. Medzi tie prvé patria odvody, príspevok štátu a súkromné výdavky, všetko ostatné závisí od rozhodnutí vlády a parlamentu pri zostavovaní štátneho rozpočtu.

Objem prostriedkov plynúcich do zdravotníctva je určovaný okrem politických rozhodnutí aj makroekonomickým vývojom v danej krajine. Nie všetky zložky makrovývoja sú pre zdravotnícke financie rovnako významné – medzi najdôležitejšie patria trendy v oblasti zamestnanosti, miezd, cien a rastu agregátnej produkcie. Rast zamestnanosti a miezd hrá z tohto hľadiska kľúčovú úlohu – odvody pracujúcich sa hradia zo sumy agregátnych miezd, kým príspevok štátu je legislatívne nadviazaný na historický vývoj priemernej mzdy.

V období uplynulých niekoľkých rokov sa relevantné makroekonomické veličiny vyvíjali priaznivo. Rast nominálneho aj reálneho HDP patril k najvyšším v regióne. Ako sa tento boom premietol do zdravotníckych financií?

Objem peňazí v zdravotníctve nominálne rástol a bude rásť naďalej, čo v kontexte prudko rastúcej ekonomiky nie je prekvapujúce. Hoci spomínaný nominálny nárast zdrojov nemusí automaticky znamenať aj vyššie reálne financovanie, v tomto prípade to tak bolo – s výnimkou roku 2006, keď ostane reálny objem prostriedkov približne na úrovni predchádzajúceho roku.

Relatívne vyjadrenie – v pomere k HDP – poskytuje menej monotónny obraz. Hoci sa podiel zdravotníctva v rokoch 2002 aj 2009 výrazne neodlišuje od súčasných 6,5 %, v medziobdobí sa krátkodobo zvýšil takmer na 6,8 %.

Na vysvetlenie je potrebná podrobnejšia analýza jednotlivých kategórií príjmov. Udržateľné verejné zdroje po roku 2004 narastali a budú narastať približne v súlade s vývojom ekonomiky – aj vďaka indexácii maximálneho vymeriavacieho základu a príspevku štátu priemernou mzdou. Radikálny nárast príjmov v polčase vládnutia súčasnej vlády bol spôsobený zvýšením vymeriavacieho základu pre nadpriemerne zarábajúcich a príspevku štátu v dôsledku spomínanej indexácie, ale najmä prostriedkami spoločnosti Veriteľ, oddlžujúcej staré záväzky poskytovateľov. Tento fakt má aj svoju odvrátenú stránku: hoci peňazí bolo viac, neboli použité na zlepšovanie zdravia v spomínaných rokoch, ale na splatenie starých dlhov z predchádzajúceho obdobia.

Relatívny pokles medzi rokmi 2005 a 2006 je, naopak, spôsobený likvidáciou Veriteľa. Navyše, vláda rozhodla – oprávnene – o postupnom odstránení priamych dotácií poskytovateľom pomocou kapitálových transferov. Najvýraznejšie sa ich obmedzenie prejaví práve v tomto roku a bude pokračovať aj v budúcnosti. Má to však aj pozitívnu stránku: budúci vývoj je predpovedateľnejší a menej ovplyvniteľný rozhodnutiami ministerských úradníkov.

Poslednou významnou tendenciou je nárast podielu súkromných zdrojov na celkovom financovaní zdravotníctva. Tento vývoj, úzko súvisiaci s reformou, do značnej miery kompenzoval nižší rast udržateľného verejného financovania v období rokov 2003 a 2004. Tempo rastu súkromných výdavkov, ktorých podiel je stále nižší ako v iných krajinách, bude pravdepodobne prevyšovať rast HDP aj v budúcnosti.

Výpadky, medzery a medzinárodné porovnania

Skúsme sa na problém pozrieť z druhej strany – koľko peňazí by v slovenskom zdravotníctve malo byť? Nechajme bokom fantázie o spočítaní všetkých „medicínsky oprá...

Celý článok si môžete prečítať tu »».