Ivan Mikloš: Reformy vedia robiť aj ľavičiari. O Ficovi to neplatí

Ako jediný zo súčasných ministrov dostal v analýze Inštitútu pre verejné otázky za svoje pôsobenie na ministerskej stoličke jednotku. Presadil viaceré reformy a je považovaný za neoblomného strážcu štátnej kasy. Nesúhlasil so zvyšovaním agrodotácií a štedrými investičnými stimulmi pre zahraničných investorov. Minister financií Ivan Mikloš na konci svojho funkčného obdobia.

Ktorý z vašich krokov v posledných štyroch rokoch považujete za najdôležitejší?

- Najdôležitejšia bola daňová reforma. Trčí nad ostatnými, pretože mala výrazný priamy, ale aj nepriamy efekt. Nepriamy preto, lebo spopularizovala Slovensko. Osvedčila sa ako marketingový nástroj pre lákanie investorov a investícií. Potom je to fiškálna decentralizácia (presun financovania z ministerstva na samosprávy, pozn. red.), ktorá bola ťažká najmä politicky. Bolo treba presvedčiť predstaviteľov 2 900 obcí a ôsmich krajov o systéme, ktorý menil podmienky a nie pre všetkých pozitívne, teda nie z krátkodobého hľadiska. Dôležitá bola aj reforma verejných financií a vnútorná reforma ministerstva.

A čo sa týka neúspechov?

- Z tých vecí, za ktoré som bol zodpovedný, to boli dve. Prvá bola reorganizácia daňovej správy. Pripravili sme ju, návrh zákona aj prešiel vo vláde, ale nie v parlamente, pretože všetky koaličné strany zrazu cúvli. Druhým neúspechom bola centrálna správa nehnuteľností, ktorú sme mali aj v programovom vyhlásení vlády a bolo za ňu zodpovedné ministerstvo financií. Zopakoval sa ten istý príbeh.

Spomínali ste marketingový efekt daňovej reformy. Teraz sa prejavuje aj v Česku, lenže naopak. Česká sociálna demokracia sa snaží Slovensko použiť ako negatívny príklad toho, ako to bude vyzerať, ak sa dostane k moci pravica. Ako sa pozeráte na toto prirovnávanie?

- V každej krajine, dokonca aj vo vyspelých, je veľmi ľahké strašiť ľudí demagogickými vyhláseniami a nepravdivými argumentmi. Aj u nás je vnímanie dôsledkov daňovej reformy pomerne odlišné od reality. Poviem príklad: naposledy som čítal, že 60 percent ľudí si myslí, že reforma bola dobrá len pre bohatých a zlá pre chudobných. Pritom sa daňové zaťaženie znížilo a pozitívny efekt už v prvom roku pocítili aj ľudia s minimálnou mzdou vďaka mnohonásobnému zvýšeniu odpočítateľnej položky. Jedno číslo je kľúčové. Je síce pravda, že na Slovensku má viac ako polovica zamestnaných ľudí nižší ako priemerný plat, konkrétne 62 percent. Zároveň však platí, že týchto 62 percent ľudí napĺňa 21 percent výnosu dane z príjmov fyzických osôb. Zvyšných 38 percent, ktorí majú vyšší plat ako priemerný, plní zvyšnú väčšinu.

V...

Celý článok si môžete prečítať tu »».