Deficit zahraničného obchodu SR v roku 2005 dosiahol 76 miliárd Sk

Bratislava 7. júna (TASR) - V roku 2005 sa vývoz zo Slovenska medziročne zvýšil o 11,5 % a dosiahol hodnotu 993,5 miliardy Sk. Dovoz medziročne stúpol o 13,7 % na 1,069 bilióna Sk. Obchodná bilancia skončila v minulom roku s deficitom 76 miliárd Sk. Vyplýva to zo Správy o vývoji zahraničného obchodu za rok 2005 a jeho pozície v rámci Európskej únie, ktorú dnes vláda zobrala na vedomie.

Z teritoriálneho hľadiska slovenského vývozu v roku 2005 tvoril podiel vývozu do krajín Európskej únie (EÚ25) spolu 85,3 % z celkového vývozu SR, pričom do krajín EÚ15 smerovalo 57,7 % a do EÚ10 27,6 %. "Od roku 2003 je zrejmý nárast exportu do krajín EÚ10, pričom po prvý raz bol nárast vývozu do krajín EÚ10 vyšší v porovnaní s rastom vývozu do krajín EÚ15," konštatuje predkladateľ, Ministerstvo hospodárstva (MH) SR. Vývoz do ostatných krajín Európy, teda mimo krajín EÚ, v minulom roku tiež narástol a tvoril 6,7 % z celkového vývozu SR.

Najvýznamnejšie obchodné partnerské krajiny SR z hľadiska objemu vývozu v rokoch 2003 až 2005 boli Nemecko, ČR, Rakúsko, Taliansko, Poľsko a Maďarsko. Napriek tomu, že dynamika rastu exportu do Nemecka poklesla, Nemecko zostalo pre SR najvýznamnejším obchodným partnerom. Naopak, dynamika rastu exportu do ČR, Poľska, Maďarska a Talianska oproti predchádzajúcim rokom vzrástla.

Z teritoriálneho hľadiska podiel dovozu z krajín EÚ25 tvoril v roku 2005 spolu 71,1 % z celkového dovozu SR. "Nastal mierny pokles dynamiky importu hlavne z krajín EÚ15 za ostatné 2 roky," konštatuje sa v správe. Dynamický nárast dovozu je predovšetkým z ostatných európskych krajín, ktoré predstavujú 14,3 % z celkového dovozu SR, spôsobený predovšetkým nárastom dovozu z Ruska v roku 2005. Najväčší nárast dynamiky importu v roku 2005 bol z krajín Ázie. Ich podiel na celkovom dovoze predstavoval 11,9 %. Tento rast bol spôsobený predovšetkým zvýšeným dovozom z Číny.

Najvýznamnejšie obchodné partnerské krajiny SR z hľadiska objemu dovozu v roku 2005 boli Nemecko, ČR, Rusko, Taliansko, Poľsko a Rakúsko. Dynamika rastu dovozu tovarov z Nemecka poklesla, hlavne v súvislosti s poklesom dovozov príslušenstva pri výrobe automobilov. V ostatných 3 rokoch pokračoval rast dovozu tovarov z ČR a Poľska. Najväčší nárast dovozu však nastal z Ruska, čo súvisí s dovozom nerastných surovín, ako je ropa a plyn, a potom z Číny.

Z hľadiska komoditnej štruktúry slovenského vývozu sú vozidlá najvýznamnejšou položkou vývozu od roku 1998. Kým v roku 2003 dosahoval ich podiel na celkovom vývoze takmer 28 %, v roku 2005 len 18,5 %. Celkový pokles vývozu vozidiel súvisel s výpadkom výroby v automobilovom priemysle, ktorý bol zapríčinený prípravou zmeny výrobného programu v súvislosti s výrobou nového modelu Audi Q7. V nasledujúcich 2 rokoch, keď nabehnú na plnú výrobu PSA a KIA, sa podiel automobilového sektora na hospodárstve a objem exportu vozidiel budú ďalej výrazne zvyšovať.

Z hľadiska komoditnej štruktúry slovenského dovozu celkový dovoz výrazne zaťažujú výrobky v kapitole nerastné palivá. V roku 2005 ich podiel na celkovom dovoze SR predstavoval 15,7 %. Vývoj dovozu nerastných palív je ovplyvnený hlavne vývojom dovozu ropy a zemného plynu.

"Slabým článkom slovenskej ekonomiky je agrosektor. Rizikom sa javí najmä rastúci podiel deficitu agrosektora na celkovom deficite obchodnej bilancie SR," konštatuje správa. Po vstupe do EÚ sa deficit v obchode s produktmi agrosektora výrazne prehĺbil a v roku 2005 dosiahol 28 % z celkového deficitu zahraničného obchodu, a to pri relatívne nízkom podiele agrosektora, 5,3 %, na celkovom zahraničnom obchode SR. "To ukazuje na nedostatočnú schopnosť slovenských výrobcov uplatniť sa v konkurenčnom prostredí EÚ," uvádza MH.

V štruktúre exportujúcich firiem v zahraničnom obchode SR pretrváva vysoký podiel niekoľkých najväčších exportérov na celkovom vývoze. Podiel prvých 10 najväčších exportérov na celkovom slovenskom vývoze v roku 2005 bol 40,5 % a oproti roku 2004 mierne poklesol v prospech rastu podielu menších exportérov. Vstup dvoch veľkých firiem do slovenského automobilového sektora však v nasledujúcom období po nabehnutí sériovej výroby bude pôsobiť proti tejto tendencii a bude mať za následok opätovné zvyšovanie podielu veľkých exportérov.

MH v správe konštatuje, že vysoké tempo rastu, ktoré nastúpila slovenská ekonomika v predchádzajúcich rokoch, dáva pri podmienke pokračovania reformného procesu predpoklad pozitívneho vývoja. Rast dynamiky exportu sa očakáva hlavne v 2. polroku, keď má naplno spustiť výrobu automobilka PSA. Koncom minulého roka navyše rozbehol Volkswagen výrobu nového typu Audi Q7. Predpokladaný predstih rastu dynamiky vývozu pred dynamikou dovozu podporí aj spustenie výroby v automobilke KIA koncom roku 2006, odhaduje MH.

Podľa ministerstva vplyv na vývoj zahraničného obchodu sa očakáva aj v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia. Pozitívne je smerovanie slovenského zahraničného obchodu od vysokej koncentrácie exportu na niekoľko veľkých firiem k zvyšovaniu podielu menších exportérov. "Pre posilnenie tohto smerovania je potrebná podpora malého a stredného podnikania. Efektívna môže byť podpora malých exportérov v ich smerovaní na trhy EÚ a podpora stredne veľkých firiem pri exporte do tretích krajín."

"V zásade je možné konštatovať,