Návrh na rast minimálnej mzdy na 60 % priemeru v NH je podľa RÚZ nekompetentný

Bratislava 7. júna (TASR) - Za nekompetentné a poškodzujúce zamestnávateľov a zamestnancov považuje Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) avizované návrhy na zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Vyhlásila to RÚZ v stanovisku, ktoré poskytla TASR.

RÚZ pripomína ekonomickú teóriu, ktorá tvrdí, že inštitút minimálnej mzdy je jednou z príčin nezamestnanosti a prechádza ku konkrétnym číslam. "Zvýšenie minimálnej mzdy zo súčasných 37 % na 60 % priemernej mzdy v súčasnosti vo výške 17 250 Sk by v absolútnom vyjadrení znamenalo rast z terajších 6 900 Sk na 10 350 Sk." Tento lákavý krok však podľa RÚZ obsahuje isté úskalia. V súčasnosti na Slovensku takmer 590 000 občanov zarába menej ako 10 350 Sk. Ak by sa minimálna mzda zvýšila na túto navrhovanú úroveň, ohrozilo by to viac než polmiliónovú masu zamestnancov.

"Jednorazové alebo postupné neodôvodnené zvýšenie minimálnej mzdy spôsobí podnikateľom aj neúmerné zvýšenie mzdových nákladov, ktoré budú musieť vyrovnať," upozorňuje RÚZ a vidí síce tri možnosti, ale všetky v neprospech zamestnancov. Ide o sanáciu zvýšených nákladov kapitálom, ktorý bol pôvodne určený na ďalšie investície zvyčajne generujúce nové pracovné miesta. Nezamestnaní teda budú ukrátení o nové pracovné príležitosti. Zrejme najpravdepodobnejším z troch postupov bude prechod z klasického pracovného pomeru na zamestnanie sa na živnosť. To by bola pre zamestnancov nevýhodnejšia forma kontraktu s podnikateľom. Najhoršia sa javí pre zamestnancov tretia alternatíva - prepúšťanie.

"RÚZ zastáva názor, že zvýšenie minimálnej mzdy by malo negatívny vplyv na vytváranie nových pracovných miest aj na udržanie existujúcich." Je preto viac ako pravdepodobné, že veľké množstvo podnikateľov z odvetví hospodárstva s nízkou priemernou mzdou bude nútených zavrieť prevádzky alebo hromadne prepustiť zamestnancov.

Každoročné zvyšovanie minimálnej mzdy by sa odvíjalo od ďalšieho predpokladaného zvyšovania priemernej mzdy a tým by sa problém prehlboval. RÚZ zameriava pozornosť aj na Zákonník práce, kde sa minimálna mzda násobí koeficientom podľa stupňa náročnosti, kvalifikačných nárokov pracovného miesta a vyžadovanej miery zodpovednosti. Zamestnanec by v niektorých prípadoch musel dostávať až dvojnásobok zákonom stanovenej minimálnej mzdy, teda 120 % minimálnej mzdy v náročnejších pracovných pozíciách. Minimálna mzda by po tom chránila už skôr zamestnaných na úkor nezamestnaných a tým umelo zvyšovala cenu práce a znižovala počet pracovných miest.

Mnohí členovia RÚZ sa vyjadrili, že avizované zvýšenie minimálnej mzdy by pôsobilo na mnohé priemyselné odvetvia likvidačne. Ak budú napríklad podnikatelia v odvetví ťažby a spracovania dreva nútení premietať zvýšené náklady do konečných cien, môže sa stať, že ich produkty stratia konkurencieschopnosť voči zahraničným dodávateľom.

Rast minimálnej mzdy, upozornila RÚZ, spôsobuje rast mzdových nákladov aj nákladov na odvody do poistných fondov. To môže byť pre menšie firmy a 154 000 živnostníkov neúnosné. Tlak na všeobecné zvyšovanie ceny práce podľa skúseností spôsobuje rozširovanie čiernej práce.

Minimálnu mzdu v SR poberá asi 1 % zamestnaných a RÚZ tento inštitút považuje za neopodstatnený a presadzuje jeho zrušenie, nakoľko je bariérou rozvoja podnikania a jednej z hlavných príčin vysokej nezamestnanosti.

Stanovisko TASR poskytol tajomník RÚZ Martin Hošták.