Banky vidia zatiaľ v Jednotnej oblasti platieb v eurách skôr náklady,ako prínosy

Bratislava 19. júna (TASR) - Mnohé banky vidia v súčasnosti len náklady vyplývajúce zo zabezpečenia súladu s projektom Jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA), a nie príležitosti, ktoré liberalizácia trhu prinesie. Vyplýva to zo štúdie postojov a názorov na SEPA, ktorú vypracovala PSE Consulting pre svetového lídra v oblasti elektronického obchodovania a platobných služieb First Data International (FDI).

Cieľom programu SEPA je pritom zabezpečiť pre spotrebiteľov, podniky, maloobchodníkov a banky úžitok. Banky v súčasnosti predvídajú okamžité výhody, ktoré majú pre spotrebiteľov zanedbateľný rozsah, pričom niektoré dokonca očakávajú vyššie ceny, uvádza štúdia. Dve tretiny respondentov prieskumu predpokladajú najväčšiu akumuláciu výhod zo SEPA na strane väčších maloobchodníkov a korporácií. Pozoruhodný je i fakt, že o myšlienke zaviesť SEPA sa detailnejšie hovorí 4 roky, pričom koncom tohto roka sa prejde z fázy návrhu do fázy implementácie, a napriek tomu 54 % respondentov nemá o požiadavkách SEPA viac ako všeobecné znalosti. Nedostatočný počet existujúcich komplexných programov zmien SEPA zavedených v bankách zákonite ohrozuje časový horizont implementácie - roky 2008 až 2010, varujú výsledky štúdie. Implementácia programu totiž vo významnej miere závisí od činností jednotlivých bánk, z ktorých mnohé sú zatiaľ v počiatočnej hodnotiacej a plánovacej fáze.

EÚ presadzuje program SEPA za účelom štandardizácie elektronických platieb v rámci celej eurozóny. Momentálne sú predpisy riadiace prevody platieb, bezhotovostné platby a platby prostredníctvom kreditných a debetných kariet v jednotlivých krajinách odlišné, bez ohľadu na spoločnú menu. Občania aj organizácie tak môžu byť vystavené vysokým poplatkom pri vykonávaní medzinárodných transakcií. SEPA má tento systém zjednodušiť, pričom EÚ je presvedčená, že zavedenie plnohodnotného systému SEPA nielen prispeje k rastu a konkurencieschopnosti ekonomiky, ale navyše ušetrí európskemu ekonomickému systému 50 až 100 miliárd EUR ročne, čo je v prepočte približne 1,9 až 3,8 bilióna SKK.

Štúdia sa zaoberá názormi a skúsenosťami vedúcich bankových pracovníkov a kľúčových osôb pre rozhodovania v 30 popredných európskych bankách v 15 krajinách. Výskum sa uskutočnil v priebehu apríla a mája 2006.