Anketa o absolventoch: Nízka motivácia zamestnať sa a vysoké očakávania o kariére či výške platu
Pridajte názor21. 6. 2006 - Ako by ste charakterizovali vzťah medzi ponukou a kvalitou čerstvých absolventov škôl na slovenskom trhu práce a potrebami ich potenciálnych zamestnávateľov? V čom z vášho pohľadu vidíte možnosti zlepšenia prípadnej disproporcie?Barbara Šípošová, riaditeľka pre ľudské zdroje, závod PSA Peugeot Citroën Trnava:- Stretávame sa s dvoma hlavnými kategóriami absolventov, a to stredných a vysokých škôl.
Ako by ste charakterizovali vzťah medzi ponukou a kvalitou čerstvých absolventov škôl na slovenskom trhu práce a potrebami ich potenciálnych zamestnávateľov? V čom z vášho pohľadu vidíte možnosti zlepšenia prípadnej disproporcie?
Barbara Šípošová, riaditeľka pre ľudské zdroje, závod PSA Peugeot Citroën Trnava:
- Stretávame sa s dvoma hlavnými kategóriami absolventov, a to stredných a vysokých škôl. Absolventi so stredoškolským vzdelaním sa nám javia ako ochotní získavať informácie a nové poznatky. V tejto skupine stúpa záujem o vysokoškolské štúdium aj preto, že mnohé vysoké školy prijímajú študentov bez prijímacích skúšok. Keďže technické vybavenie stredných odborných škôl výrazne zaostáva za štandardom, s ktorým dnes pracuje prax, je pochopiteľné, že títo absolventi nedosahujú potrebné špecializované technické znalosti. Neplatí to však o základných znalostiach, ktoré sú na dostatočnej úrovni. Jazyková vybavenosť tejto skupiny je pomerne slabá. V kategórii absolventov vysokých škôl sa často stretávame s nízkou motiváciou zamestnať sa, prehnane vysokými očakávaniami o kariérnom raste či výške platu. Úvodným pohovorom, kde zisťujeme práve mieru motivácie, neprejde až 90 % vysokoškolských absolventov. Pokiaľ ide o možnosti zlepšenia, v prvom rade sú potrebné systémové kroky, aby vzdelávací systém presnejšie napĺňal potreby zamestnávateľov. Sme pripravení podať pomocnú ruku pri prispôsobení metodiky. V niektorých prípadoch sme aktívne prispeli k technickému vybaveniu vzdelávacích centier. Znie to možno paradoxne, ale mali by sme sa pozrieť, na akých princípoch fungovalo vzdelávanie učňov na odborných školách pred 15 až 20 rokmi. Javí sa nám, že ten systém bol dobrý.Prof. Juraj Sinay, rektor Technickej univerzity Košic
- Podobne ako v iných krajinách nielen Európy, ale aj sveta, nie je celkom správne hodnotiť absolventov vysokých škôl ako celok. Aj medzi absolventmi slovenských vysokých škôl sú veľmi kvalitní absolventi, ktorí sa uplatňujú v špičkových odborných a aj manažérskych pozíciách v praxi, a to aj v zahraničí, a určite sú medzi nimi aj takí, ktorí nezodpovedajú požiadavkám pracovného trhu. Platí to pre priemyselné podniky aj pre výskumné a vývojové inštitúcie a iné oblasti. Na Slovensku sa však v posledných rokoch objavuje zaujímavý jav, keď je od potenciálnych zamestnávateľov čoraz viac počuť, že slovenské vysoké školy nie sú vždy schopné vychovať absolventov tak, aby bolo možné ich okamžité uplatnenie v praxi. Aj keď je táto požiadavka z istého hľadiska pochopiteľná, nie je zvykom, a ukazujú to aj skúseností v zahraničí, aby sa vyžadovali od absolventov vysokých škôl také schopnosti a zručnosti, ktoré by im umožnili okamžité plnohodnotné zapojenie do riešenia úloh firiem.Skúsenosti z histórie, ale aj súčasné poznatky potvrdzujú, že by nebolo v plnej miere možné, aby sa študijné programy zostavili tak, aby nerešpektovali zvládnutie niektorých základných teoretických oblastí, na ktorých možno budovať majstrovstvo budúcich absolventov najmä v prvých etapách štúdia. Dôležité je však v záverečných semestroch vytvoriť podmienky na to, aby mali mladí ľudia možnosť získať najnovšie poznatky a zručnosti z jednotlivých oblastí zastúpených na trhu práce a to v kombinácii odborníkov z vysokých škôl a predovšetkým z praxe. Nie je zvláštnosťou, že si špičkové firmy, či už v zahraničí alebo aj v podmienkach Slovenska, zabezpečujú v rámci celoživotného vzdelávania a po dohode s vysokými školami alebo inými vzdelávacími inštitúciami profiláciu absolventov podľa vlastných požiadaviek.
Som presvedčený o tom, že pre akceleráciu rozvoja ekonomiky Slovenskej republiky by bolo určite vhodné v čo najkratšom čase aplikovať napríklad vypracovanie profilových študijných programov vo vyšších semestroch či už bakalárskeho alebo magisterského štúdia pre špecifické potreby praxe, zavedenie odbornej praxe vo firmách ako súčasť študijných programov, intenzifikovanie absolvovania časti štúdia na zahraničných vysokých školách v rámci európskych mobilitných programov alebo bilaterálnych zmlúv, vypisovanie súťaží o najlepšiu semestrálnu, diplomovú alebo doktorandskú prácu zo strany úspešných firiem a spoločností alebo zdužení ako aj ponúknutie pracovných aktivít študentom aj počas ich štúdia. Tu je priestor na pokračovanie dialógu medzi zamestnávateľmi a predstaviteľmi...