Bernanke, nový šéf americkej centrálnej banky, sa ocitol pod veľkým tlakom

Washington 29. júna (TASR) - Šéf Federálneho rezervného systému (Fed) - americkej centrálnej banky - Ben Bernanke sa dostal pod mocný tlak. Sčasti je vyvolaný jeho neistým štartom vo funkcii a sčasti tým, že musí bojovať s chybami, ktoré zdedil po svojom predchodcovi Alanovi Greenspanovi.

V polovici februára, krátko potom, čo sa Bernanke ujal povinností v najmocnejšej centrálnej banke sveta, americký denník New York Times hodnotil Bernankeho po jeho prvom vystúpení v Kongrese USA ako človeka "pokojného a chladného". Nástupca A. Greenspana, ktorý viedol Fed 18 rokov, vtedy "nepovedal nič, čo by vyviedlo finančné trhy z rovnováhy". Inými slovami: všetko urobil dobre.

O necelých štyri a pol mesiaca neskôr sa Bernankeho hodnotenie úplne zmenilo. Hovorí sa o "Bernankem ako postrachu trhov" a volajú ho aj "zelenáč po Greenspanovi". Už dlhšie sa hovorí o tom, že bývalý profesor na Princentonskej univerzite je zodpovedný za prudké výkyvy na trhoch, ku ktorým došlo v uplynulých mesiacoch. A to v rovnakej miere pokiaľ ide o akcie, suroviny alebo devízy. Teraz už nikto nespomína, že väčšina trhov pred jeho nástupom do najvyššej funkcie vo Fed bola aj tak zrelá na korektúry. Samotný americký prezident George W. Bush sa v uplynulých dňoch vzhľadom na rastúcu kritiku Bernankeho postavil na jeho obranu.

Trhy kalkulujú s vývojom situácie po tom, ako Federálny výbor pre operácie na voľnom trhu (FMOC) stanoví základnú úrokovú mieru americkej centrálnej banky na 5,25 %. "Čo sa týka budúceho vývoja, zdá sa, že všetko je možné. Možno sa rast úrokov zastaví na úrovni 5,25 %, možno ich americká centrálna banka bude ďalej zvyšovať - až dovtedy, kým poplašné zvony konjunktúry nebudú byť na poplach tak hlasno, že aj najzaťatejší zástancovia tvrdého kurzu ich začnú brať na vedomie," pre nemecký denník Financial Times Deutschland to povedal David Milleker, expert skupiny Allianz v USA.

Ekonómovia a trhy z celého sveta oddávna pozorne sledujú, čo Fed robí. Veď napokon ovplyvňuje kurzy akcií a ceny iných investícií na planéte. Doslova rozhoduje o vzostupe a páde globálnej ekonomiky. Keď teraz dvíha úroky do takej výšky, že to začína poškodzovať americkú ekonomiku, podľa názoru mnohých ekonómov by sa to mohlo prejaviť aj v prepuknutí krízy svetovej ekonomiky. Pominul by sa jej 4-% rast, ktorý dosahovala v minulých rokoch. David Rosenberg, šéfekonóm americkej banky Merrill Lynch, sa dokonca domnieva, že na 40 % je isté, že depresia na budúci rok vypukne.

Milleker poukázal na to, že v dejinách americkej centrálnej banky sa iba zriedka podarilo skrotiť infláciu bez silného oslabenia hospodárskeho rastu. Šesť z ôsmich cyklov zvyšovania úrokov od začiatku 70. rokov sa skončilo buď slabšou alebo silnejšou hospodárskou krízou. Najhoršie sa to skončilo za Greenspanovho predchodcu Paula Volckera, keď v roku 1981 zvýšil úroky až na 19 %. Iný vývoj bol počas cyklu medzi februárom 1994 a februárom 1995, v ktorom úroky vzrástli o tučných 250 percentuálnych bodov. Rast ekonomiky sa drasticky nespomalil. Milleker konštatoval, že recesia na konci každého cyklu nie je nevyhnutná.

Od Barnenkeho sa očakáva, že sa mu s americkou ekonomikou tak isto podarí "ticho pristáť". Bernanke sa však nachádza v chúlostivej situácii. Sčasti si ju zapríčinil sám. Bernanke, ktorý má preplávať s obrovskou loďou americkej ekonomiky rozbúrenými vodami, však sám musí denne hľadať správny kurz.

Svoje hľadanie správnej cesty si však sťažuje rozpornými vyjadreniami. Napríklad v liste členom Kongresu nedávno uviedol, že očakávaný rast inflácie treba pokladať za "celkom stlmený". Avšak krátko na to prekvapil trhy komentárom, v ktorom označil najnovší rast jadrovej inflácie v USA za "nevítaný".

Za ťažkú situáciu je zodpovedný aj Greenspan. Lacné peniaze, ktoré od roku 2000 napumpoval do svetovej ekonomiky, teraz treba odčerpať. Greenspan s tým síce začal - ale k tomuto kroku pristúpil veľmi neskoro. Teraz hrozia nepríjemné dôsledky obdobia lacných peňazí. Rast inflácie navyše podporujú aj vysoké ceny surovín a energií.

Bernanke sa ocitol v rovnakej situácii ako jeho predchodcovia Greenspan a Volcker. Aj oni museli spočiatku bojovať, aby si vyslúžili pomenovanie strážcov cenovej stability. Obaja sa rozhodli uviesť americkú ekonomiku do recesie len preto, aby sa im podarilo utlmiť silnú infláciu.

Podľa analytikov sa aj Bernanke rozhodne pre prehnane silný rast úrokov, čím sa bude usilovať o zachovanie dôveryhodnosť Fed. Napokon mu nič iné ani neostáva; ako začiatočník si musí vydobyť rešpekt trhov.

Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.