Dopyt po IT pracovníkoch musia školy uspokojiť

Témou júnového diskusného fóra HNClubu - Klubu Hospodárskych novín bol rozvoj informatizácie a vzdelávania ako podmienka úspešného podnikania. Hlavnými hosťami bola ministerka informatiky Českej republiky Dana Bérová, podpredseda vlády SR a minister financií Ivan Mikloš a generálny riaditeľ Microsoft Slovakia Róbert Šimončič. Dnes dokončujeme diskusiu.

Jarmila Grujbárová, Európsky vzdelávací inštitút Castor a Polux:

Štruktúra stredných škôl vôbec nezodpovedá tomu, čo podnikateľské prostredie potrebuje. Neobávate sa, že tieto prostriedky, ktoré sú alokované práve na rozvoj vzdelania, budú využité neefektívne?

Ivan Mikloš:

Dnes deti nezmyselne preťažujeme zbytočným memorovaním a žiaden priestor nevenujeme tvorivosti, schopnosti získavať a analyzovať informácie a prezentovať sa, aj keď sú výnimky. Môj syn chodí na súkromnú školu, kde sa tomuto venujú. On to už vie, pretože od prvého ročníka majú dvakrát ročne projekty, kde prezentujú, čo sa naučili v angličtine. Keď sa tomu nevenujú ani vysoké školy, učí sa ťažšie, ak také návyky nezískali. Problém kvality a obsahu je nielen na vysokých školách, ale aj na základných. Z hľadiska kvality je väčší problém na vysokých školách. Deti z našich základných škôl nemajú problém presadiť sa najmä na verejných základných školách aj vo vyspelých krajinách. Ale ak porovnám kvalitu a intenzitu práce na našich vysokých školách a na zahraničných, aspoň na tých dobrých, tak tam vidím zásadný rozdiel. Tým nechcem povedať, že nie je problém kvality aj na základných a stredných školách.

Reštrukturalizácia sa začala práve tým, že sme urobili decentralizáciu a normatívne financovanie. SMK presadila trojročné prechodné obdobie, resp. výnimku na normatívy pre málotriedne školy. V málotriednych školách sú najväčšie rezervy. V málotriednych školách boli priemerné náklady na jedného žiaka - číslo je zhruba 2-3 roky staré, možno sa to teraz trochu posnulo - až okolo 50- až 60-tisíc, kým vo veľkých školách okolo 20-tisíc. Keďže máme množstvo málotriednych škôl, dali by sa obrovské prostriedky ušetriť tým, že by sa jednoducho zatvorili málotriedky, časť usporených prostriedkov investovala do školských autobusov. Navyše aj kvalita vzdelania je lepšia vo väčších školách ako v málotriednych školách, kde sedia v jednej triede žiaci viacerých ročníkov. Chceme zásadne prehodnotiť, prípadne zrušiť krajské školské úrady, pretože ich považujeme za zbytočne drahý administratívny článok. Obsahová prestavba je úplne zásadná a úplne kľúčová. Nebude to také ľahké, lebo to nie je len o napísaní nových osnov, to je aj o učiteľoch. O rekvalifikácii učiteľov, o inom prístupe učiteľov. Bude to dlhodobý proces, s ktorým bolo treba začať už včera.

Jan Folwarczny, spoločnosť Imafex:

Súčasný stav informatizácie a v podstate vzdelanostnej ekonomiky závisí aj od toho, aké máme v mestách, ako aj medzi mestami vybudované infraštruktúry. Štát sa úspešne zbavil väčšiny týchto infraštruktúr. Energetické závody vlastnili nejaké optické trasy, aj spoločnosť Slovak Telecom vlastnila infraštruktúru. Keďže neuvažujeme o ministerstve informatizácie, či by nebolo v hodné založiť aspoň nejakú agentúru, ako je agentúra SARIO, na vyhľadávanie zahraničných investorov, na to, aby sme mohli podporovať domácich budovateľov takýchto infraštruktúr. Nebolo by vhodné vyhľadávať alebo podporovať mestá pri budovaní infraštruktúry podporou štátu pri projektoch s EÚ?

Ivan Mikloš:

Čo sa týka optokáblov a kapacít, viem, že nejaké sú ešte vo verejných, resp. štátnych podnikoch, alebo akciovkách, najmä železniciach. Nakoniec aj v Telecome má štát ešte účasť. Nemám dosť informácií, aby som sa k tomu vedel vyjadriť. Čo sa týka miest, obcí a regiónov. Ak prídeme my na zmysluplný projekt, ako môžeme urýchliť alebo motivovať mestá, aby postupovali rýchlejšie a efektívnejšie, tak sa tomu nebránim. Fiškálna decentralizácia urobila pre samosprávu, pre obce, mestá, pre VÚC toľko, že o tom ani nesnívali. Len za vlaňajšok boli príjmy samospráv o 6,5 miliardy vyššie ako predpokladali. Majú istotu týchto príjmov, pretože majú takmer 94 percent výnosu dane z príjmov fyzických osôb. Rastie aj vďaka tomu, že rastie ekonomika, že rastú nominálne a reálne mzdy a že rastie zamestnanosť. Z hľadiska finančných zdrojov, z hľadiska kompetencií, z hľadiska stability a predvídateľnosti týchto finančných zdrojov sme im dali až-až. To priznávajú aj samos...

Celý článok si môžete prečítať tu »».