Zákon odhalí pravdu o úrokoch

BRATISLAVA - Spotrebitelia majú pri nákupe na úver právo vedieť, o koľko kúpený tovar preplatia. Spoločnosti predávajúce tovar na splátky a poskytujúce úvery musia svojich klientov informovať nielen o úrokovej sadzbe alebo koeficiente, ale aj o tom, koľko ich takýto úver bude aj s poplatkami stáť. Mnohí ľudia však o tejto možnosti nevedia.

Ešte v minulom roku vstúpil do platnosti zákon, ktorý okrem iného zjednotil výpočet ceny pôžičiek. Jeho hlavným cieľom má byť ochrana spotrebiteľa. Okrem toho ľuďom uľahčuje rozhodovanie, od koho si požičať. „Zákon o spotrebiteľských úveroch je zameraný na zabránenie skresľovaniu hospodárskej súťaže medzi veriteľmi,“ povedala riaditeľka odboru obchodu a služieb ministerstva hospodárstva Anastázia Lešková.

Nákupy na úver patria k súčasnému životnému štýlu. „Spotrebiteľom sa vďaka nim rozširuje hranica finančných možností, obchodníkom prinášajú viac zákazníkov,“ povedala Lešková. Aj menej solventní ľudia si tak môžu kúpiť drahší tovar.

Zákon sa netýka len spotrebiteľských úverov od rôznych splátkových spoločností, ale aj niektorých bankových úverov pre spotrebiteľov (vrátane kreditných kariet), hotovostných pôžičiek a lízingu. Veriteľ musí klienta pred uzatvorením zmluvy informovať o ročnej percentuálnej miere nákladov. V nej sú započítané nielen úroky, ale aj všetky poplatky - za uzavretie zmluvy, vedenie účtu, odkupná hodnota atď.

Takže ak si spotrebiteľ dá vypracovať ponuku od viacerých spoločností, mal by byť schopný bez problémov zistiť, ktorá je cenovo najvýhodnejšia. Predtým nebolo určené, ako sa úrok vyčísľuje, a spoločnosti používali rôzne metódy, ktoré nie vždy zahŕňali všetky náklady spojené s úverom. Cena zaplatená za tovar tak mohla byť vyššia, ako spotrebiteľ pôvodne predpokladal.

Splátkové spoločnosti uvádzajú ročnú mieru nákladov aj na svojich internetových stránkach, kde sú kalkulačky na prepočet splátok. Pri nákupe na lízing alebo pri žiadosti o úver v banke sa klient zvyčajne dozvie ročnú percentuálnu mieru nákladov, až keď sformuluje svoju požiadavku a spoločnosť mu vyhotoví informáciu o úvere.

Niektorí veritelia kritizujú, že zo zákona nie je jasné, čo všetko by mali do výpočtu zahrnúť. Podobne ako v Česku, aj u nás sa zákon stretol s určitým odporom. „Negatívne reagovali mnohé bankové subjekty a lízingové spoločnosti, ktoré presadzovali názor, že na ich úverové produkty sa zákon nevzťahuje,“ povedala Lešková. Predstavitelia bankového sektora tvrdia, že zákon nepripomienkovali. „Pôvodný návrh sa nemal týkať bánk,“ povedala hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Jana Ďuricová. Čo by mal dlžník vedieť

- zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná

- ak nie je v zmluve uvedená ročná percentu...

Celý článok si môžete prečítať tu.