Verejná ponuka: koniec finančných pyramíd?

Nič nemohlo narušiť pohodu krásneho nového sveta, kde ľudia nemusia pracovať, lebo poštár im nosí 50-percentné výnosy z bezpečne uložených vkladov. To, že už o pár dní opojenie z krásneho nového sveta vystriedala opica a vytriezvenie, nebolo pre odborníkov na kapitálovom trhu žiadne prekvapenie. Výnosy sľubované finančnými pyramídami by dokázalo zabezpečiť len perpetuum mobile, a to zatiaľ nikto nevynašiel (dokonca ani na Slovensku nie).

Odborníkov a všetkých súdnych ľudí skôr prekvapovalo, že štát sa s finančnými podvodmi nedokázal vyrovnať už omnoho skôr. Nepomohli novelizácie zákona o bankách ani nový zákon o kolektívnych investíciách. Dnes už ťažko rozhodneme, či „sa nedalo" niečo spraviť alebo chýbala potrebná vôľa kompetentných. Situácia sa, našťastie, začala meniť v priebehu roku 2001, keď po niekoľkých rokoch finišovali práce na zákone o cenných papieroch a investičných službách č. 566/2001. Ten obsahuje veľmi významné ustanovenia o verejnej ponuke cenných papierov a majetkových hodnôt, ktoré podstatne sťažili fungovanie finančných pyramíd. Paragrafy 120 až 125 detailne opisujú verejnú ponuku cenných papierov a paragrafy 126 až 129 verejnú ponuku majetkových hodnôt. Aký je rozdiel medzi týmito dvoma pojmami?

Verejná ponuka cenných papierov

Vzťahuje sa len na cenné papiere, t. j. na akcie, dlhopisy, zmenky a im podobné cenné papiere, ktoré neboli prijaté na kótovanie na burze cenných papierov. Zákon teda pripúšťa, aby sa cenné papiere ponúkali širokej verejnosti na predaj aj mimo oficiálneho burzového trhu. Investor, ktorý takýto cenný papier kúpi, však musí mať k dispozícii aspoň rovnako kvalitné informácie ako tie, ktoré sa podávajú o kótovaných cenných papieroch obchodovaných na burze. Emitent akcií alebo dlhopisov obchodovaných na burze musí najprv vypracovať takzvaný kótovací prospekt. Prospekt je veľmi obsiahly dokument, kde sa opisujú prakticky všetky okolnosti, dôležité pre správne ohodnotenie cenného papiera. Kótovací prospekt burza najprv detailne preskúma, či údaje v ňom uvedené sú pravdivé. Ak áno, s cenným papierom sa môže začať obchodovať. Rovnaký prospekt musí vypracovať aj emitent, ktorý neponúka svoj cenný papier na burze, ale priamo investorom. V tomto prípade obsah prospektu preskúma Úrad pre finančný trh, ktorý povie, či údaje v ňom uvedené sú pravdivé a či sa cenný papier investorom môže ponúkať alebo nie (paragraf 122).

Čo je obsahom prospektu? Stanovuje ho paragraf 123, ktorý informácie pre investorov delí do niekoľkých častí:

• Základné údaje o emitentovi a jeho podnikaní (meno, sídlo, predmet podnikania, údaje o osobách zodpovedných za vedenie spoločnosti, hlavní majitelia emitenta, údaje o vykonaných investíciách a pod.).
• Údaje o ponúkanom cennom papieri (či ide o akciu alebo dlhopis, menovitá hodnota a predajná cena cenného papiera, údaje o prípadnom obmedzení práva nakladania s cenným papierom, údaje o plánovanom použití prostriedkov získaných z predaja cenného papiera, ako aj spôsob a termín výplaty prípadného výnosu a jeho zdaňovanie).
• Údaje o finančnej situácii emitenta. Sem patria najmä súvahy a výkazy ziskov, prehľady o prijatých úveroch a už existujúcich emisiách cenných papierov emitenta a pod. Mimoriadne dôležité je ustanovenie, že ak má emitent povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú uzávierku, musí ju v prospekte popísať. Firmy ponúkajúce investorom cenné papiere sú zvyčajne súčasťou sietí podnikov v rámci jednej veľkej skupiny. Komplikovaná organizovaná štruktúra vytvára ideálne podmienky na zahmlievanie skutočného hospodárskeho stavu celej siete. Pre finančných žonglérov nie je problémom koncentrovať v jednej firme zisky a majetok a do druhej presúvať straty a záväzky voči veriteľom. Konsolidované účtovné uzávierky poskytujú prehľad o hospodárení celej finančnej skupiny a investor si môže urobiť lepší odhad o schopnosti emitenta plniť si svoje záväzky.
• Základné podnikateľské zámery emitenta. Ten musí investorovi jasne povedať, na čo chce jeho peniaze použiť.
• Údaje o tom, kde, kto a kedy vykonal audit účtov emitenta.
• Vyhlásenie zodpovedných pracovníkov emitenta o pravdivosti údajov v prospekte, dátum začiatku a lehota platnosti ponuky. Zákon zároveň stanovuje prípady, keď sa prospekt vypracovať nemusí. Ide napríklad o štátne dlhopisy, pokladničné poukážky národnej banky a pod. Cenné papiere tohto druhu sa pokladajú za najbezpečnejšie investície vôbec. Prospekt podľa tohto zákona netreba ani pri ponuke podielových listov. To však neznamená, že podielové listy nie sú bezpečným investičným nástrojom. Na ich ponuku musí vypracovať špeciálny prospekt správcovská spoločnosť podielového fondu (podľa zákona o kolektívnom investovaní), pričom informácie sú podobné údajom v prospekte pre verejnú ponuku cenných papierov. Aj prospekt pre podielové listy schvaľuje Úrad pre finančný trh. Prospekt nemusia vypracovať ani spoločnosti vydávajúce zamestnanecké akcie, pretože tieto nie sú ponúkané širokej verejnosti. Veľmi zaujímavým ustanovením je aj zrušenie povinnosti vypracovať prospekt, ak ponuka cenných papierov pre jednu právnickú alebo fyzickú osobu presahuje 40-tisíc eur. Ide o prax prevzatú z práva Európskej únie. Predpokladá sa, že kto je taký bohatý, aby do cenných papierov jednorazovo investoval 40-tisíc eur (t. j. vyše 1 700 000 Sk), má v investovaní dosť skúseností a prospekt jednoducho nepotrebuje. Z ustanovení o prospekte teda vysvitá, že ich účelom je poskytnúť podrobné informácie hlavne malým a menej skúseným investorom a ochrániť ich od bezhlavého a nepodloženého investovania do pochybných emisií.

Môžeme sa na slovenskom kapitálovom trhu stretnúť s verejnou ponukou cenných papierov a prospektom? Ustanovenia v zákone o cenných papieroch a investičných službách platia len od 1. januára 2002. V minulosti niekoľko spoločností ponúkalo verejný úpis akcií, napríklad na výstavbu moderného hotelového a kúpeľného komplexu v Tatrách. Ak by sa podobná výzva publikovala dnes, emitenti týchto akcií by museli publikovať prospekt podľa paragrafu 123. Omnoho aktuálnejšia by bola záležitosť so zmenkami, ktoré verejnosti ponúkal skrachovaný Horizont. Zmenka je podľa paragrafu 2 zákona o cenných papieroch a investičných službách cenným papierom a Horizont ju ponúkal investorom v početných reklamách v tlači a televízii. Ak by tak robil aj dnes, nevyhnutne by musel priložiť k ponuke aj prospekt schválený Úradom pre finančný trh.

Vyskytuje sa verejná ponuka cenných papierov aj vo vyspelých krajinách EÚ? Samozrejme, veď povinnosť verejnej ponuky cenných papierov bola do nášho zákona prenesená z direktívy EÚ o verejnej ponuke. Treba zdôrazniť, že verejná ponuka cenných papierov nie je veľmi častým spôsobom na získavanie finančných prostriedkov od verejnosti. Podnikatelia na financovanie svojich projektov v drvivej väčšine prípadov využívajú buď klasický bankový úver, alebo neverejné emisie akcií a dlhopisov, ktoré do svojho portfólia nakupujú banky alebo obchodníci s cennými papiermi. Aj keď sú ustanovenia európskych direktív o verejnej ponuke namierené hlavne na ochranu malých investorov, verejná ponuka je skôr určená pre právnické osoby a skúsených investorov. Prospekt investície síce pre malého investora prináša všetky podstatné informácie, ale ten im spravidla málo rozumie. Napriek tomu sa občas vyskytujú aj verejné ponuky vyslovene namierené na širokú verejnosť. Nedávno sa napríklad v Rakúsku podobným spôsobom financovala výstavba luxusného hotela. V USA sa prostredníctvom verejnej ponuky financujú niektoré filmy s veľkým rozpočtom, na ktoré sa banky boja požičať peniaze alebo pýtajú privysoký úrok.

Verejná ponuka majetkových hodnôt

Produkty, na ktoré