ECB, EK a ministri financií eurozóny vyzývajú vlády k zníženiu deficitu rozpočtu

Helsinki 8. septembra (TASR) - Ministri financií eurozóny a ostatných členských krajín EÚ začali dnes vo fínskom hlavnom meste dvojdňové rokovania.

Predstavitelia monetárnych a hospodárskych orgánov EÚ, vyzvali v Helsinkách vlády 25 členských krajín spoločenstva, aby využili silný ekonomický rast a v roku 2007 znásobili úsilie o zníženie rozpočtového deficitu.

Európska centrálna banka (ECB) a Európska komisia (EK) odhadujú, že hospodárstvo spoločenstva dosiahne tento rok 2,5-% prírastok hrubého domáceho produktu (HDP). Výsledok bude takmer o 100 % lepší ako bol ten vlaňajší. Na budúci rok by mala ekonomika EÚ dosiahnuť rast 2,1 %.

Podľa prezidenta ECB Jeana-Clauda Tricheta by sa mali všetky prostriedky, ktoré sa získajú vďaka lepším príjmom, než sa uvádzali v rozpočtoch, použiť na zníženie deficitov. Vlády by mali využiť terajšie vhodné podmienky na pokles verejného dlhu ešte predtým, ako dôjde k zmene v ekonomickom cykle.

Komisár pre hospodárstvo a financie Joaquín Almunia vyslovil presvedčenie, že sa začne znižovanie rozpočtových deficitov a od budúceho roku bude tento trend trvalý.

V tejto sfére dosahuje v súčasnosti dobré výsledky Nemecko, Francúzsko a Grécko. Na budúci rok by sa malo dostať pod 3-% povolenú hranicu pre výšku deficitu aj Taliansko.

Ministri financií eurozóny by mali v budúcnosti oveľa užšie spolupracovať s ECB. Uviedol to luxemburský premiér a minister financií Jean-Claude Juncker, ktorého dnes opäť zvolili za šéfa ministrov financií eurozóny. Trichet sa však poponáhľal s upozornením, že eurozóna musí rešpektovať nezávislosť ECB.

Juncker kládol dôraz na konzultácie s ECB. Podľa neho je to jedno z poučení, ktoré vyplýva z jeho prvého dvojročného predsedovania ministrom financií 12-tky. Konzultácie by mali viesť k zintenzívneniu spolupráce a k "hľadaniu silnejšieho dôvernejšieho dialógu".

Trichet však prejavil odpor voči tomuto úsiliu. Povedal, že nebude tolerovať nijaké politické zasahovanie, ktoré by viedlo k oslabeniu autonómie pri určovaní menovej politiky pre eurozónu.