Vláda síce hasí dlhy, ale nerieši ich príčinu

BRATISLAVA (odu) - Vláda a parlament pred voľbami rozdávajú, aj keď nemajú z čoho. V situácii, keď štátnemu rozpočtu hrozí 50-miliardový schodok, sa zvýšili výdavky sociálneho systému o ďalšie miliardy korún.

Na druhej strane pritom narastajú dlhy v zdravotníctve a školstve, ktoré spolu zrejme presiahnu 30 miliárd korún.

"Je zlý systém verejných financií. Funguje to ako v dome, kde netesnia okná, ale stále platíte za kúrenie," konštatoval pre Pravdu ekonóm SAV Pavol Kárász.

Stav, keď každý dlhuje každému, sa musí podľa neho riešiť komplexne, čo potrvá viac než štyri roky. "Nestačí upraviť dane alebo sociálne dávky, všetky reformy musia byť navzájom prepojené. Politické elity sa musia dohodnúť, pričom musia vychádzať z verejných financií, ktoré reálne máme." Dodal, že dnešná vláda to nezvládla a pred voľbami sa iba chaoticky snaží splniť aspoň niektoré sľuby. Pripustil, že realizáciu reforiem sťažovala aj vysoká nezamestnanosť, ktorá je dôsledkom nezdravého vývoja ekonomiky a zlej politiky trhu práce.

Zdravotníctvo: nesystémové nalievanie miliárd

Najhoršia situácia je podľa viacerých odborníkov v zdravotníctve. Dlhy len ku koncu minulého roka dosiahli vyše 25 miliárd korún a stále sa zväčšujú. Situáciu bude musieť riešiť budúca vláda. Odborníci sa zhodujú, že v zdravotníctve neprebehli žiadne reformy, ktoré by tento proces zastavili.

Hoci za posledné roky štát zdravotníctvo pravidelne oddlžoval, nestačilo to a na staré dlhy sa navyše nabaľovali nové. Napríklad pred ôsmimi rokmi bol dlh lekární menej ako miliarda, vlani to už bolo 6,6 miliardy korún.

"Reforma si vyžaduje jasnú stratégiu, kam má zdravotníctvo smerovať. Ministerstvo žiadnu nebolo schopné pripraviť," konštatoval analytik MESA 10 Peter Pažitný.

"Reformy neprebehli, len opatrenia, ktoré mali systém zachrániť, čo bol však problém," doplnil s tým, že nedostatok zdrojov riešilo ministerstvo napríklad zvyšovaním poistných odvodov alebo jednorazovou výpomocou z privatizačných príjmov. "To však neriešilo príčinu problémov," povedal Pažitný.

V ťažkej situácii sú v súčasnosti najmä nemocnice. Mesačne môžu narábať so sumou 1,5 miliardy, ale reálne by potrebovali asi o miliardu viac. Dlhy vyrábajú stále. "Je to plánované vyhladovanie. Veď peniaze idú len na mzdy a nevyhnutné lieky a zdravotnícky materiál. Nemocnice neplatia poistné odvody ani energie," povedal prezident Asociácie nemocníc Peter Ottinger. "Je ilúziou myslieť si, že po vykonaní reforiem sa zmestíme do limitu 1,5 miliardy. Reforma bez peňazí je len demontáž," tvrdí. Jediné riešenie je podľa neho to, že treba povedať, čo v zdravotnej starostlivosti budú hradiť zdravotné poisťovne a čo už sám pacient. "Táto vláda na to nenašla odvahu, ani to už nezrealizuje," konštatoval Ottinger.

Nemotivujúci sociálny systém

Dzurindova vláda namiesto toho, aby urýchlila dôchodkovú reformu či prehodnotila systém vyplácania sociálnych dávok, rozhodla, že prídavky na deti budú dostávať aj milionárske rodiny. Náklady na túto položku sa tak v budúcom roku zvýšia o viac ako dve miliardy korún.

"Sociálny systém je neadresný, nemotivuje ľudí, aby sa o seba starali sami, čím sa stáva neefektívny a zbytočne drahý," zhodujú sa analytici. Sociálna sféra každoročne vyplatí desiatky miliárd korún na zabezpečenie chudobných, rodín s deťmi, telesne postihnutých či dôchodcov. Zmeny, ktoré by systém zefektívnili a prinútili sociálne odkázaných, aby sa viac starali sami o seba, kabinet už spraviť nestihne.

"Samozrejme, niektoré dávky štát musí vyplácať, mali by však byť efektívne a adresné," uviedol analytik Slávie Capital Pavol Ondriska. S celoplošným vyplácaním rodinných prídavkov nesúhlasí. "Keď to už poslanci schválili, mali aj znížiť vekovú hranicu, dokedy môžu deti prídavky dostávať, aby náklady klesli," myslí si. Hoci ju štát vlani v lete znížil z 27 na 25 rokov, podľa Ondrisku by mala byť ešte nižšia.

Ďalšie dve miliardy bude musieť štát vyčleniť na fond, z ktorého budú osamelí rodičia dostávať výživné na deti. Finančné problémy na budúci rok vzniknú aj v Sociálnej poisťovni, keď na výplatu dôchodkov nebude môcť použiť peniaze z iných svojich fondov. Napríklad v tomto roku z nich zaplatí 1,7 miliardy korún.

Učitelia nezarábajú, ako predpisuje zákon

Každý mesiac vytvára školstvo nové dlhy. V priebehu tohto roka sa môžu na základných a stredných školách podľa odhadov odborníkov vyšplhať až na 1,3 miliardy korún.

Vlaňajší rest základných a stredných škôl, ktorý nie je ešte vyrovnaný, predstavuje 451 miliónov korún. Za prvý polrok 2002 narástol o ďalších 250 miliónov. "Rozpočet nebol dobre posta...

Celý článok si môžete prečítať tu.