Sme kufríkové hospodárstvo s podvodmi a falšovaním

Pridajte názor  Zdroj:

24. 5. 2002 - Obmedzenia sa týkajú iba dane z pridanej hodnoty, upozorňuje advokát E. Valko. Foto archív Lukáš Pardubský Bratislava

Obmedzenia sa týkajú iba dane z pridanej hodnoty, upozorňuje advokát E. Valko. Foto archív

Lukáš Pardubský Bratislava

V pondelok vložil neznámy podnikateľ v lučenskej pobočke Tatra banky 20-tisíc amerických dolárov, z ktorých polovica bola falošná. Išlo dokonalé falzifikáty, ktorých výskyt je ojedinelý, a preto ich nezachytili už pracovníci pobočky, ale až expertíza Národnej banky Slovenska.

Podľa niektorých medializovaných informácií mal byť neznámym podnikateľom tieňový minister hospodárstva Smeru Roman Václavík. Ten potvrdil, že v daný deň vložil na účet v Tatra banke v Lučenci viac ako 10-tisíc dolárov, avšak rezolútne odmietol, že to boli tie, ktoré centrálna banka označila za falošné. Peniaze podľa neho pochádzajú zo štandardného obchodného vzťahu.

Tento prípad poukazuje na to, že s hotovostnými platbami alebo vkladmi na účet podnikateľov sú spojené viaceré problémy a riziká. Aj napriek tomu sa hotovostný platobný styk u nás využíva oveľa častejšie ako vo vyspelej Európe, kde všetko smeruje k bezhotovostným platbám už aj pri bežných domácich nákupoch.

VIACERÉ RIZIKÁ

Okrem problému s možnými falzifikátmi bankoviek, ktorý pri prevode z účtu na účet nie je možný, vznikajú pri hotovostnej platbe alebo vklade na účet aj ďalšie riziká. Nie vždy je za takouto transakciou čestný úmysel, keďže sa ňou dajú napríklad kryť daňové úniky.

„Platba v hotovosti nie je zdokumentovaná. Stávajú sa prípady, keď takéto peniaze nie sú oficiálne,“ povedal nám prezident Slovenskej komory daňových poradcov Ján Oberhauser. Podľa neho podnikatelia tak robia vtedy, ak sami získali peniaze neoficiálnym spôsobom. „Väčšinou ide o pohyb čiernych peňazí, nezdokumentovaných vo firme,“ vysvetľuj...

Celý článok si môžete prečítať tu.