Ázijské textilné výrobky obsahujú rakovinotvorné látky

Žilina 18. septembra (TASR) – Z vyše 150 typov textilných a odevných výrobkov, ktoré za 1. polrok 2006 skontrolovali vo Výskumnom ústave textilnej chémie – Chemitex v Žiline, 25 typov nevyhovovalo slovenským technickým normám. Všetky boli z dovozu, predovšetkým z Ázie. Oproti vlaňajšku to bol nárast o 30 %. TASR o tom informoval riaditeľ Chemitexu Jozef Šesták.

"Textilné výrobky obsahujú rôzne chemikálie a farbivá, ktoré sa používajú pri výrobe, aby boli vizuálne atraktívnejšie. Na to sa používajú najmú azofarbivá a v prípade, že sa dostanú do tela človeka, môžu po čase vyvolať i rakovinu. Podľa smernice EÚ vo všetkých textilných a kožených výrobkoch nesmie obsah azofarbív prekročiť 300 miligramov na kilogram. Pri skúškach boli tieto hodnoty niekoľkonásobne prekročené," povedal Matej Pollák, vedúci autorizovanej osoby SKTC–119, ktorá je súčasťou Chemitexu.

Podľa slov Šestáka kategórie nebezpečných výrobkov poslednom čase Slovenská obchodná inšpekcia (SOI) na základe negatívnych výsledkov skúšok zaradila dievčenské a detské šaty zo 100-% bavlny, s červenými prúžkami a tmavomodrou vestou, detské slipy Emili a NEW Line, chlapčenskú súpravu ASCA TYP 0026, detské chlapčenské slipy SMB 80 i chlapčenské boxerky NELYS . "Vo všetkých sa zistila prítomnosť karcinogénnych aromatických amínov v nadlimitnom množstve," zdôraznil Šesták.

Výrobky sú z Ázie, najmä z Číny, ktorá v ostatných troch rokoch zaplavila európsky trh lacným textilom. Na Slovensko sa dováža napríklad z Nemecka alebo Holandska a pri stagnácii nášho textilného a odevného priemyslu sa ázijský dobre predáva. "V obchodoch alebo na trhoch možno lacno kúpiť textilné výrobky a odevy, ktoré sú navyše moderné. V súčasnej ekonomickej situácii to využívajú mnohé rodiny, neuvedomujúc si, že riskujú svoje zdravie i zdravie svojich detí," dodal Šesták.

Ministerstvo hospodárstva (MH) SR vydalo v januári tohto roka vyhlášku č. 635, podľa ktorej textilné výrobky, ktoré prichádzajú do styku s pokožkou, nesmú obsahovať škodlivé látky, napríklad formaldehydy, ťažké kovy a azofarbivá. Podľa Šestáka si spotrebiteľ pri bežnom nákupe nemôže byť istý, či mu textilný výrobok nepoškodí zdravie, pokiaľ tovar nemá certifikačnú značku. Situáciu môže zlepšiť platná legislatíva, podľa ktorej sa určujú kritériá bezpečnosti textilných a odevných výrobkov a spadá pod zákon o ochrane spotrebiteľov.

"V prvom rade je potrebné, aby legislatívu rešpektovali dovozcovia textilu a odevov a uvádzali na trh len bezpečný výrobok. Spotrebitelia by mali viac kontrolovať kvalitu textilu podľa certifikačnej značky, aby si vo vlastnom záujme nepoškodili zdravie," dodal Šesták.