Dnešné rozhodnutie NBS zvýšiť kľúčové úrokové sadzby trhy prekvapilo

Bratislava 26. septembra (TASR) - Dnešné rozhodnutie Bankovej rady (BR) Národnej banky Slovenska (NBS) zvýšiť kľúčové úrokové sadzby o 25 bázických bodov bolo pre trhy prekvapením. Zvýšenie sadzieb čakali až v októbri, a to o 50 bázických bodov. Teda v čase, keď by podľa analytikov centrálna banka mala viac informácií o návrhu štátneho rozpočtu a výhľade inflácie.

Analytici predpokladajú, že dnešné zvýšenie kľúčových úrokových sadzieb znamená len rozloženie predtým očakávaného októbrového zvýšenia o 50 bodov do dvoch 25-bodových krokov a NBS by mohla do konca roka sadzby ešte raz zvýšiť.

NBS sa naďalej obáva potenciálnych inflačných rizík, a to tak z dopytovej, ako i z nákladovej strany, pripomínajú analytici.

Analytik Slovenskej sporiteľne (SLSP) Michal Mušák pripomína, že NBS po čase znovu argumentovala rastom nominálnych a reálnych miezd, keďže rozdiel medzi reálnou produktivitou a rastom reálnych miezd sa zúžil. Na druhej strane, pokračuje analytička ČSOB Silvia Čechovičová, štruktúra hrubého domáceho produktu (HDP) v 2. štvrťroku ukázala, že rast spotreby domácností sa spomaľuje, hoci naďalej zostáva na vysokej úrovni. "Spolu so zlepšujúcou sa situáciou na trhu práce a pokračujúcim rastom úverov pre domácnosť to môže vytvárať riziká pre vznik dopytových inflačných tlakov," konštatuje Čechovičová.

Hlavný ekonóm VÚB Zdenko Štefanides odhaduje, že zvýšením sadzieb sa členovia Bankovej rady snažili kompenzovať nevýrazný vývoj koruny od ostatného zvýšenia úrokových sadzieb. "Ďalším argumentom môže byť neistota ohľadom fiškálnej disciplíny pre zvyšok tohto roka a predbežne navrhované uvoľnenie fiškálnych výdavkov pre rok budúci, čo by sa mohlo vnímať ako prorastové riziko pre infláciu," dodáva.

"Minulomesačné údaje o inflácii, štruktúre HDP, výmennom kurze podľa nášho názoru nehovorili v prospech okamžitého zvýšenia úrokov," dodáva Mušák.

Podľa Čechovičovej je viacero faktorov, ktoré budú kľúčové pre ďalší pohyb sadzieb. Vývoj inflácie, ktorej dynamika by mala v nasledujúcich mesiacoch klesať. "Stále však nie je jasné, v akom rozsahu budú nakoniec zvýšené regulované ceny a ich následný vplyv na infláciu," pripomína analytička. Druhým faktorom je podoba štátneho rozpočtu na budúci rok. "Guvernér Ivan Šramko už v minulosti vyjadril nad ním znepokojenie, keďže je podľa jeho názoru málo reštriktívny," konštatuje ďalej. Dôležitý je i vývoj kurzu koruny. "Jeho očakávané posilňovanie v závere roka by malo prispieť k dodatočnému sprísneniu menových podmienok v ekonomike," dodáva Čechovičová.

Analytici zhodne očakávajú, že NBS do konca roka ešte raz zvýši úrokové sadzby o ďalších 25 bodov, pričom to nemusí byť nevyhnutne už v októbri. Sadzby na úrovni 5 % by mohli byť vrcholom, pri ktorom "argumenty pre zvýšenie kľúčovej sadzby nad túto úroveň budú postupne upadať s tým, ako inflácia nadobudne klesajúcu trajektóriu, so začiatkom pravdepodobne už v tomto mesiaci", domnieva sa Štefanides.

"Predpokladáme, že ešte jedno zvýšenie o 25 bodov bude posledným v sérii pred dlhším obdobím stabilných úrokov. Avšak v prípade, že návrh rozpočtu bude obsahovať deficit verejných financií nad 3 % HDP, sadzby by mohli ísť vyššie," upozorňuje Mušák.

"Centrálna banka jednoducho potrebuje znížiť infláciu, aby maximalizovala šance na prijatie eura v roku 2009," uzatvára Čechovičová.