Spor poľskej vlády a národnej banky vrcholí
Pridajte názor24. 5. 2002 - VARŠAVA – Dolná komora poľského parlamentu začala včera večer debatu o kontroverzných návrhoch na zmenu v štatúte centrálnej banky a zložení jej rady pre menovú politiku. Zmeny by mali prísne naladenú banku donútiť brať ohľad na potreby ekonomického ...
VARŠAVA – Dolná komora poľského parlamentu začala včera večer debatu o kontroverzných návrhoch na zmenu v štatúte centrálnej banky a zložení jej rady pre menovú politiku. Zmeny by mali prísne naladenú banku donútiť brať ohľad na potreby ekonomického rastu, ktorý by mal byť v období pred vstupom do Európskej únie hlavnou prioritou Poľska.
Po mesiac trvajúcej slovnej vojne medzi vládou a centrálnou bankou sa predpokladá, že vládnuci Zväz demokratickej ľavice (SLD) umožní začať rokovanie o navrhnutej legislatíve. Ide o dva dodatky k stanovám Poľskej národnej banky, ktoré navrhla koaličná Poľská ľudová strana.
Prvý návrh od centrálnej banky požaduje, aby okrem inflácie brala do úvahy aj hospodársky rast a zamestnanosť, a inšpiruje sa modelom, ktorým pracuje americký Federálny rezervný systém. Druhým dodatkom by sa v prípade schválenia zvýšil počet členov menovej rady. To by umožnilo doplniť orgán, určujúci úrokové sadzby, zástancami uvoľnenej menovej politiky, ktorí teraz v rade takmer chýbajú.
Poľskou prioritou je naštartovať rýchly ekonomický rast, čo v posledných dňoch zdôraznila i Európska komisia. Ekonomika je teraz v najhoršom útlme od pádu komunizmu a nemalou mierou k tomu prispievajú úrokové sadzby, ktoré centrálna banka udržuje vysoko nad infláciou. Zatiaľ čo inflácia v apríli klesla na postkomunistické minimum tri percentá, hlavná úroková sadzba je stanovená na 9,5 percenta a menová rada sa zdráha úroky ďalej znižovať.
Rekordná nezamestnanosť a rastúca sociálna nespokojnosť už výrazne znižujú verejnú podporu vlády Leszka Millera, ktorá je pri moci len sedem mesiacov. S reštriktívnym postojom Poľskej národnej banky prestávajú súhlasiť aj analytici, ktorí zvyčajne centrálne banky pred vládami obhajujú.
Vládni aj opoziční politici centrálnu banku kritizujú už dlhý čas. V poslednom čase sa novým bodom sporov stal kurz zlotého, ktorý vláda považuje za prisilný. Na následky reštriktívnej menovej politiky, ktorú menová rada zdôvodňuje vysokými rozpočtovými deficitmi, už doplatila minulý rok prehrou vo voľbách pravicová koalícia a nová ľavicová vláda sa s rovnakým osudom nechce zmieriť. Európska komisia vyzvala...
Celý článok si môžete prečítať tu.
