Kapitálový trh po slovensky

Keď sa nedávno po údere blesku

prerušilo obchodovanie na Burze

cenných papierov v Bratislave

si to len málokto všimol.

Pravdu povediac, nebolo ani veľmi čo prerušovať. Slovenský kapitálový trh patrí medzi najmenšie v Európe.

Trhová kapitalizácia akcií, teda počet obchodovaných akcií na burze vynásobený ich cenou, je v Bratislave ešte menšia ako na Cypre a je jedno, či ju meriame v miliardách eur, alebo v pomere k hrubému domácemu produktu. Krajiny porovnateľnej veľkosti s našou ako Írsko, Maďarsko či Česko majú trhy, o akých sa nám na Slovensku ani nesníva.

Nielenže je náš trh malý, ale je aj nelikvidný, lebo s akciami podnikov umiestnených na burze sa takmer neobchoduje. V tomto smere drží Slovensko abso-lútny európsky rekord. Preto tá pohoda po údere blesku. Trh s dlhopismi sa na prvý pohľad zdá byť vyspelejší. Za minulý rok obchody s dlhopismi dosiahli spolu 67,5 percenta HDP. Prakticky celý obrat však vytvorili štátne dlhopisy. Podnikových dlhopisov bolo málo a obchodovali sa zriedka. Vývoj trhovej kapitalizácie, obratu obchodov a počty obchodovaných firiem v okolitých štátoch dávajú tušiť, že aj napriek tomu, že kedysi prekonali podobné problémy ako my, dnes sa ich cesty s tou našou rozchá-dzajú. Trhy v Česku, Maďarsku a Poľsku pomaly, ale isto nadobúdajú na vážnosti, ten náš sa prepadá stále hlbšie do bezvýznamnosti.

Dedičstvo kupónovej privatizácie

Či sa nám to páči, alebo nie, kapitálový trh na Slovensku vznikol ako vedľajší produkt kupónovej privatizácie. Po prvej oficálnej vlne kupónovej privatizácie prišli ďalšie tri - neoficiálne, generované aktérmi pri výmene vlastníckych práv v sprivatizovaných podnikoch. V druhej vlne (pozor to nie je privatizačná vlna, ktorá sa uskutočnila za vlády Vladimíra Mečiara a neskôr dostala prívlastok dlhopisové odškodnenie) pozbierali manažéri podnikov a investičných privatizačných fondov podiely malých akcionárov. V tretej vlne sa tieto podiely presunuli do rúk majoritných vlastníkov, ktorí ich v štvrtej vlne často odpredali do ďalších rúk, najmä zahraničných. Tým kto v tomto procese prehral, boli drobní akcionári.

Koncept kupónovej privatizácie totiž vytvoril pre drobných akcionárov pravdepodobne najmenej vhodnú formu kapitálovej účasti - uzavretý investičný fond. Práva drobných akcionárov nebolo možné obhájiť bez silnej regulácie a dozoru nad trhom, o ktorý nebol vtedy záujem. S asi dvoma miliónmi poškodených menšinových akcionárov (asi 50 % dospelej populácie) patrilo Slovensko v 90. rokoch k najdiskreditovanejším kapitálovým trhom na svete. Pokus o vytvorenie "slovenskej kapitálotvornej vrstvy" sa skončil nemenším fiaskom. Niet sa čo diviť, že slová ako "investičný fond", "kapitálový trh" či "privatizácia" sa stali synonymom pre podvod. Hocijako vynikajúca bola myšlienka kupónovej privatizácie, pre rozvoj kapitálového trhu mala zničujúce následky.

Trhová kapitalizácia akcií na burze klesla v roku 2005 na 9,8 % HDP. Ak by sa do úvahy zobrali len skutočne obchodované emisie, kapitalizácia by bola ešte nižšia. Tak či tak, podstatne zaostávala aj za trhmi v Poľsku, Maďarsku a Českej republike. Počet kótovaných a registrovaných akcií na burze klesol na 224, ale aj toto číslo je len fikciou, pretože okrem nejakých piatich až desiatich titulov je zvyšok trhu takmer nelikvidný (teda počet obchodov s akciami týchto podnikov aj ich objem je veľmi nízky). Likvidita je najväčším problémom slovenského kapitálového trhu. Vlastníci slovenských podnikov už kapitálový trh nepotrebujú. Odchod z trhu a s tým spojená povinná ponuka na kúpu akcií paradoxne tvoria časť likvidity burzy. Poľsko a Maďarsko sa vybrali inou cestou. Na burzu išli len veľké firmy, ktoré o to mali záujem. Nebolo ich veľa, ale boli kvalitné a ich akcie likvidné, teda sa dobre predávali.

Objektívne prekážky rastu

Bieda slovenského kapitálového trhu má aj niektoré objektívne príčiny. V prvom rade si treba uvedomiť, že slovenská ekonomika je malá a má nízku produktivitu. V krajine s 5,37 milióna obyvateľmi nemožno očakávať veľký počet kvalitných spoločností, schopných kótovania na burze.

Rozvinutý kapitálový trh však môže existovať aj v takej malej krajine. Napríklad na burze v Hongkongu je obchodovaných 892 firiem, ktoré tam majú spolu 1971 emisií cenných papierov. Trhová kapitalizácia dosiahla 513,6 % HDP a obrat trhu akcií 526,4 % HDP krajiny. Dajú sa uviesť aj príklady z menej exotických končín. Fínsko má trhovú kapitalizáciu burzy vo výške 135,2 % HDP a obrat trhu 240,6 % HDP.

Za Hongkongom však treba vidieť

veľkú Čínu (ktorá realizuje podstatnú časť svojho zahraničného obchodu cez toto teritórium) a za Fínskom Nokiu. Biznis na burzách v Hongkongu i v Helsinkách robia nadnárodné spoločnosti. Slovensko nič také nemá a zrejme tak skoro ani ...

Celý článok si môžete prečítať tu »».