Podľa SB zostáva Slovensko najstabilnejšie v rámci krajín EÚ8

Bratislava 27. septembra (TASR) - Slovensko v 1. polroku tohto roka zaznamenalo výrazný ekonomický rast a znižovanie nezamestnanosti, a to napriek vyšším cenám ropy a turbulenciám na medzinárodných finančných trhoch. Rovnaký vývoj zaznamenali aj ďalšie stredoeurópske a pobaltské krajiny, ktoré sú novými členmi Európskej únie (EÚ8). V niektorých krajinách však narastajú inflačné tlaky a problémy s rozpočtovým deficitom.

Ako ďalej konštatuje najnovšia štvrťročná ekonomická správa Svetovej banky (SB) o EÚ8, najnovší politický vývoj v týchto krajinách brzdí reformy a odkladá prijatie eura. "Vyzerá to tak, že Slovensko zatiaľ zostáva najstabilnejšie," uviedol na dnešnom stretnutí s novinármi ekonóm Svetovej banky pre SR Anton Marcinčin.

K ekonomickému rastu na Slovensku prispieva skôr domáca spotreba, čistý export má v súčasnosti záporný vplyv. Odhad rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v tomto roku podľa SB je 6,7 %. "Rast generuje pracovné miesta, takže sa znižuje nezamestnanosť v celom regióne, vrátane Poľska a Slovenska, ktoré majú zo štátov EÚ8 najväčší problém s nezamestnanosťou," konštatoval Marcinčin. Podľa jeho slov však s postupným znižovaním celkovej miery nezamestnanosti vystupuje do popredia problém dlhodobej nezamestnanosti. Ide o ľudí, ktorí sú bez práce dlhšie ako 1 rok. "Na Slovensku už títo ľudia zostávajú mimo zamestnania takpovediac navždy," dodal.

V celom regióne EÚ8 nastáva podľa Marcinčina uvoľnenie fiškálnej disciplíny, čo má vplyv aj na plány na prijatie eura. "Slovensko je zatiaľ v tejto oblasti pozitívnym príkladom, keďže plánuje dodržať deficity tak, ako bolo stanovené v konvergenčnom programe predchádzajúcou vládou," spresnil. Nová vláda musí podľa neho prijatím zodpovedného rozpočtu a jeho vykonávaním dokázať, že udrží rozpočtový deficit tak, ako si naplánovala. Iba tak získa dôveryhodnosť v očiach medzinárodných finančných trhov.

Fiškálna politika štátu ovplyvňuje infláciu, ktorá je problémom nielen Slovenska, aj iných štátov EÚ8. "Je veľmi potrebné, aby Národná banka Slovenska spolu s Ministerstvom financií SR a vládou spoločne dohliadali na fiškálny deficit a infláciu," konštatoval Marcinčin. Zvlášť dôležité je to v prípade, že vláda presunie viac peňazí do spotreby namiesto investícií v dôsledku plošného škrtania výdavkov jednotlivých ministerstiev.

Vyzerá to tak, že Slovensko na rozdiel od ostatných štátov V4, ale rovnako ako pobaltské štáty začína mať problém s vonkajšou rovnováhou, domnieva sa Marcinčin. Vysoký deficit na bežnom účte platobnej bilancie je zatiaľ dôsledkom dovozu technológií. "Pokiaľ ide o celú platobnú bilanciu, je tam vidieť obrovský nárast odlevu príjmov, hlavne dividend, ktoré súvisia so zahraničnými investíciami," uviedol. V súčasnosti je tento odlev kompenzovaný prílevom nových zahraničných investícií. "Problém môže nastať, pokiaľ by sa v tejto oblasti výrazne zmenila hospodárska politika štátu. Jednak pokiaľ ide o privatizáciu a zo strednodobého a dlhodobého hľadiska pokiaľ ide o podnikateľské prostredie na Slovensku," dodal Marcinčin. V takom prípade môže nastať presun niektorých zahraničných investícií ďalej na východ.

UPOZORNENIE:

TASR ponúka k správe zvukové záznamy.