Každý štvrtý Európan nakupoval minulý rok v zahraničí

Brusel 28. septembra (TASR) - Každý 4. obyvateľ Európskej únie v uplynulom roku aspoň raz nakupoval v inom členskom štáte. Platí to aj o takmer 1/3 Slovákov, pričom cena ich nákupu v priemere neprekročila 100 EUR. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Eurobarometer zverejneného Európskou komisiou (EK).

Najčastejšie takto nakupovali Luxemburčania, Rakúšania, Dáni a Švédi, najmenší záujem mali Gréci, Portugalčania a Španieli. Spomedzi nových členských krajín nakupovali v inom štáte únie najmä Slovinci (44 %), Česi a Slováci (31, resp. 30 %), ktorí spolu s Malťanmi presahujú celoeurópsky priemer. Priemerná hodnota takmer polovice zahraničných nákupov sa pohybovala medzi 100-499 EUR, v prípade jednej tretiny ide o menej než 100 EUR, 2 % nákupov prevýšili sumu 5 000 EUR.

Európania nakupovali v zahraničí (v rámci EÚ) najmä počas dovoleniek či služobných ciest. Túto možnosť využilo aj 18 % Slovákov. Na čele rebríčka sú škandinávske krajiny a Rakúsko, na jeho konci Grécko, Španielsko a Portugalsko. Minulý rok nakupovalo v zahraničí pri uvedených príležitostiach viac mužov ako žien. Z hľadiska povolania išlo najmä o manažérov a samostatne zárobkovo činné osoby.

Cesty do zahraničia výlučne z dôvodu nákupov nie sú v EÚ veľmi rozšírené, keď za uplynulých 12 mesiacov to priznáva len 10 % respondentov. Slovensko je po Luxembursku, Rakúsku a Slovinsku 4. krajinou v poradí s najčastejšími cestami do zahraničia za účelom nakúpiť, keď 13 % Slovákov tvrdí, že cestovali do zahraničia výlučne z tohto dôvodu len raz alebo dvakrát, zatiaľ čo ďalších 9 % tak robilo opakovane.

Čoraz obľúbenejším sa stáva aj nákup prostredníctvom internetu, pričom túto možnosť využila polovica osôb, ktoré majú pripojenie. Väčšina Európanov však zatiaľ dôveruje viac domácim predajcov, pretože len 6 % online nákupov bolo cezhraničných. Dovedna 19 % Slovákov uvádza, že má doma pripojenie k internetu - čo je najmenej po Grékoch a Maďaroch - pričom 1/5 uskutočnila aspoň 1 online nákup.

Každý 7. Európan minulý rok reklamoval kúpený tovar alebo služby v rámci svojej krajiny. Len 1 % tak urobilo v súvislosti s tovarom kúpeným v zahraničí. Najčastejšie sa sťažovali Holanďania (26 %), Švédi, Dáni a Briti, najmenej Gréci a Luxemburčania (3, resp. 4 %). Urobilo tak aj 11 % Slovákov.

Jedna tretina Európanov uvádza, že nemá problém uskutočniť nákup pri použití cudzieho jazyka. Tvrdí to tiež rovnaký počet Slovákov. Najmenšie ťažkosti s tým má 85 % Luxemburčanov.

Vyše polovica obyvateľov únie je spokojná s národným systémom ochrany spotrebiteľov. Dostatočne chránená sa cíti len 1/3 Slovákov, čo je spolu s obyvateľmi Litvy a Lotyšska najmenej v rámci EÚ. Štyria z 10 slovenských respondentov sú presvedčení o tom, že predajcovia či poskytovatelia služieb rešpektujú práva spotrebiteľov, čím sa slovenskí spotrebitelia zaraďujú medzi päticu najmenej spokojných v rámci únie. Nezávislej organizácii na ochranu práv spotrebiteľov dôverujú 2/3 Európanov. Najmenšej dôvere sa takéto organizácie tešia v Litve, Lotyšsku a na Slovensku (43 %). V uvedených troch krajinách vládne aj najmenšia dôvera voči verejným inštitúciám na ochranu spotrebiteľov.

Slovenskí spotrebitelia sú v rámci únie najmenej presvedčení (66 %) o tom, že vyriešiť spor s predajcom či poskytovateľov služieb prostredníctvom nezávislých orgánov, zmierovacieho konania, arbitráže či sprostredkovateľa je v ich krajine ľahké. Dovedna 77 % Slovákov považuje za komplikované vyriešiť takýto spor aj prostredníctvom súdov.

(1 EUR = 37,443 SKK)

(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) pop