Pristúpenie k záväzku a prevzatie dlhu

V obchodnej praxi popri postúpení pohľadávky často dochádza aj k prevzatiu dlhu. Príkladom takýchto transakcií môže byť napríklad predaj časti podniku, keď na tretiu osobu prechádzajú jednak majetkové zložky a takisto aj niektoré záväzky. Podnikatelia k prevzatiu dlhu pristupujú z rôznych dôvodov, najčastejšie však z dôvodu možnosti zvýšenia likvidity svojich pohľadávok a ich zápočtu pri prevzatí dlhu. Osoba, ktorá sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako nový dlžník na jeho miesto, ak dá na to veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať podľa § 531 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov buď pôvodnému dlžníkovi alebo tomu, kto prevzal dlh. Prevzatie dlhu - intercesia - spočíva v tom, že do existujúceho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom vstúpi namiesto dlžníka tretia osoba - preberateľ. Okrem zmluvného prevzatia dlhu sa prechod dlhu môže uskutočniť na základe zákona (napríklad dedením) alebo na základe rozhodnutia súdu.

K platnému prevzatiu dlhu sa vyžaduje písomná zmluva medzi pôvodným dlžníkom a treťou osobou o tom, že tretia osoba - preberateľ - preberá dlh a nastupuje ako nový dlžník do existujúceho obchodného vzťahu namiesto pôvodného dlžníka. Súhlas veriteľa s prevzatím dlhu sa môže udeliť buď vopred alebo dodatočne. Ak by veriteľ nesúhlasil s prevzatím dlhu, je toto neplatné. Prevzatie dlhu má vplyv na právne postavenie pôvodného dlžníka, preberateľa i veriteľa. Preberateľ sa stáva zaviazaným namiesto pôvodného dlžníka. Veriteľ môže požadovať splnenie svojej pohľadávky iba od preberateľa a vzniká mu povinnosť prijať plnenie od preberateľa.

Pojmy „pristúpenie k záväzku“ a „prevzatie dlhu“ nie sú v praxi totožné. Pokiaľ prevzatie dlhu je právne vymedzené v §§ 531-532 Občianskeho zákonníka, o prevzatí dlhu pojednáva § 533 tohto zákona. Pokiaľ sa tretia osoba dohodne písomne s veriteľom, že za dlžníka splní jeho pôvodný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Pristúpenie k záväzku spočíva v tom, že k doterajšiemu dlžníkovi pristupuje ďalší - ten, kto bez dohody s dlžníkom uzavrie s veriteľom písomnú dohodu o tom, že splní jeho peňažný nárok. Veriteľ je v tomto prípade oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak splní dlh nový dlžník, povinnosť pôvodného dlžníka zaniká a naopak. Z tohto možno usúdiť, že pristúpenie k záväzku je v istom zmysle podobné ručeniu.

Pri prevzatí dlhu novým dlžníkom na základe zmluvy medzi pôvodným a novým dlžníkom sú dôležité okrem iných náležitostí podmienky a spôsob finančných záväzkov medzi pôvodným a novým dlžníkom. Prevzatie dlhu podobne ako postúpenie pohľadávky môže byť odplatné aj bezodplatné. Pri prevzatí dlhu za odplatu si pôvodný dlžník toto peňažné plnenie voči pôvodnému veriteľovi zúčtuje z hľadiska daní z príjmov tak, aby

1. účtovné prípady v prípade straty neovplyvnili výšku základu dane z príjmov,
2. účtovné prípady v prípade zisku podliehali dani z príjmov.

Prevzatím dlhu od pôvodného dlžníka novým dlžníkom sa pôvodný dlžník zbavuje možnosti uplatniť si odpočet dane z pridanej hodnoty v súlade s § 2 ods. 5 písm. h) zákona NR SR č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ani nový dlžník nemá možnosť uplatniť si odpočet DPH, pretože nespĺňa podmienky na uplatnenie toho odpočtu podľa § 20 ods.2 spomenutého zákona. Tomuto problému sme sa bližšie venovali v treťom pokračovaní príspevku o postúpení pohľadávok.

Vážení čitatelia, pokiaľ je z Vašej strany záujem o príspevky na rôzne odborné témy, napíšte nám a pokúsime sa ich pre Vás pripraviť podľa Vašich želaní.