Najväčším problémom trhu práce na Slovensku je dlhodobá nezamestnanosť
Pridajte názor30. 10. 2006 - Hoci miera nezamestnanosti na Slovensku v posledných rokoch klesá, najväčším problémom v tejto oblasti sú dlhodobo nezamestnaní.
Bratislava 30. októbra (TASR) - Hoci miera nezamestnanosti na Slovensku v posledných rokoch klesá, najväčším problémom v tejto oblasti sú dlhodobo nezamestnaní. Ich podiel na aktívnej populácii je na Slovensku najvyšší z celej Európskej únie (EÚ). V minulom roku predstavoval 11,7 %.
Riešením tohto problému by mali byť opatrenia aktívnej politiky trhu práce (PTP), uviedol dnes v Bratislave na konferencii venovanej tejto téme prezident Inštitútu zamestnanosti (IZ) Viliam Páleník. Tie na rozdiel od celoplošne orientovaných opatrení pasívnej PTP zohľadňujú konkrétnu situáciu jednotlivých nezamestnaných. Ide napr. o rekvalifikačné kurzy alebo príspevky na aktivačnú činnosť.
V roku 2005 dosahovala miera dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku takmer 12 %, najbližšie za SR sa umiestnilo Poľsko s 10 %, Chorvátsko so 7 % a Bulharsko so 6 %. Podľa Michala Páleníka z IZ tento ukazovateľ síce od roku 2003 klesá, ale iba veľmi mierne v porovnaní s poklesom celkovej miery nezamestnanosti. Zo všetkých nezamestnaných je bez práce krátkodobo približne 140 000 ľudí, ale dlhodobo až 155 000, teda 53 % z celkového počtu. Výdavky na sociálne dávky, teda pasívnu PTP, boli v minulom roku okolo 40 miliárd Sk, zatiaľ čo na aktívnu PTP sa vynaložilo iba 2,5 miliardy Sk, pripomenul Páleník. Najviac z tejto sumy išlo na príspevky na aktivačnú činnosť, a to 830 miliónov Sk.
V čase fungovania tripartity sa na formovaní a realizovaní PTP spoločne podieľali zástupcovia štátu, zamestnancov a zamestnávateľov. Zámerom súčasnej vlády, ktorý deklarovala aj vo svojom programovom vyhlásení, je vrátiť sa k tripartitnému rokovaniu na najvyššej úrovni, uviedol generálny riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVAR) SR Ján Sihelský. "Veľký priestor je v tejto oblasti aj na spoluprácu so samosprávou," domnieva sa. Tú treba po vzore Nemecka vtiahnuť do tripartitných rokovaní, aby sa lepšie zohľadňovali špecifiká jednotlivých regiónov. Spolupráca sociálnych partnerov v tripartite podľa Sihelského umožní aj lepšie využitie prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu (ESF), ktoré by mali plynúť v rokoch 2007 až 2013 na Slovensko.
Obnovenie tripartitnej spolupráce podporuje aj podpredseda Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Eugen Škultéty. V súčasnosti platné opatrenia aktívnej PTP sú podľa neho dobre napísané, horšie je to s ich realizáciou. "Tieto nástroje treba priebežne hodnotiť a optimalizovať ich vplyv na občanov," upozornil Škultéty. Kľúčová pre zlepšovanie situácie v oblasti zamestnanosti je kvalita sociálneho dialógu na všetkých úrovniach. Preto očakáva, že súčasná vláda začne v tejto oblasti rýchlo a účinne plniť svoj program.
Zástupca Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Juraj Borguľa nie je veľkým zástancom uplatňovania aktívnej PTP. Podľa neho sú lepšie skôr plošné opatrenia, ktorých vplyv sa často podceňuje. V legislatívnej oblasti pripomenul najmä úpravu zamestnaneckých vzťahov v Zákonníku práce, ktorá má veľký vplyv na zamestnanosť. Problémom v slovenskej legislatíve je minimálna mzda, z ktorej sa podľa neho stala chobotnica, keďže s ňou narába viac ako 40 zákonov. Stanovovanie jej výšky pritom nie je založené na analýzach, ale iba na politickom rozhodnutí, domnieva sa Borguľa. Veľmi dôležitou oblasťou ovplyvňujúcou trh práce je školstvo. "Lepšia ako podpora pracovných miest je podpora škôl," pripomenul.