Podielový fond alebo termínovaný vklad?

Na Slovensku sme sa mohli stretnúť s pojmom fond počas kupónovej privatizácie. Žiaľ, pre väčšinu to nebola dobrá skúsenosť a predznamenala vzťah verejnosti k tejto novej forme investovania. Investovanie do podielových fondov nemá na Slovensku príliš veľkú dôveru obyvateľstva. Veľký vplyv má na to konzervatívnejšie myslenie a dôvera voči bankám podoprená skúsenosťami a garanciou v podobe Fondu na ochranu vkladov. Krach viacerých nebankových inštitúcii sľubujúcich až 40% ročné zhodnotenie vkladov tiež ovplyvnil verejnú mienku. Napriek tomu s klesajúcou úrokovou mierou rastie záujem o iné a výnosnejšie formy zhodnocovania peňazí. Informácie o investičných fondoch sú v mnohých prípadoch skreslené a povrchné, založené na skúsenostiach našich známych a kolegov. Ako to teda vlastne je?

Do podielového fondu vkladajú podielnici svoje peniaze. Vzniká tak značný objem prostriedkov, ktorý správcovská spoločnosť spravuje s cieľom získať čo najvyšší výnos.

V banke si klient môže vybrať typ účtu a lehotu viazanosti. Najvýznamnejším ukazovateľom je úroková miera. Keďže je riziko v banke dosť nízke, úroková miera je tiež na „konzervatívnej“ úrovni. Z dlhodobého hľadiska má klesajúci charakter a pri vkladoch v „tvrdej mene“ je výnos v porovnaní s vkladom zanedbateľný. Takisto platí, že ak banka dosiahne vyšší výnos, klientovi je vyplatená len vopred dohodnutá čiastka. V banke je predčasný výber prostriedkov spojený s peňažnými sankciami.

Vklady v banke sú garantované zákonom do 30-násobku priemernej mzdy, čiže riziko pri vklade v tomto limite vlastne neexistuje.

V zásade však platí nízke riziko = nízky výnos.

V podielovom fonde si môže investor sám vybrať mieru rizika a tým aj mieru výnosu rozhodnutím, kam sa majú jeho prostriedky umiestniť. Výnos podielového fondu sa však prudko mení v závislosti od zmien na finančnom trhu, najmä zmien kurzov cenných papierov, zmien úrokových sadzieb a zmien devízových kurzov. Pre tých, ktorí sú ochotní viac riskovať sú napr. veľmi pohyblivé kurzy spoločností v oblasti komunikácie a informačných technológii. Konzervatívnejší vložia svoje peniaze do dlhových cenných papierov.

Na výnose fondu sa investor podieľa v plnej miere, to však znamená, že fond nemôže zaručiť podielnikovi istú čiastku, pretože je závislá od hospodárenia spoločnosti.

U fondov platí vyššie riziko = vyšší výnos.

Potenciálnych investorov často odradí fakt, že na úspory v podielovom fonde sa nevzťahuje garancia vkladov. Faktom je, že pri zlom hospodárení fondu môže podielnik o svoj vklad sčasti alebo celkom prísť. V tejto súvislosti treba rozlišovať medzi podielovými fondmi, na ktoré sa vzťahuje zákon o kolektívnom investovaní a inými nebankovými inštitúciami, ktoré podnikajú spravidla podľa Obchodného zákonníka. Vo väčšej miere sú chránené vklady na ktoré sa vzťahujú ustanovenia zákona o kolektívnom investovaní. Vyberám len niektoré:

• dozor nad činnosťou fondu zo strany štátnych orgánov
• významné obmedzenie rizikových investícii
• úplné vylúčenie možnosti poskytnúť pôžičku alebo úver tretím stranám
• úplné oddelenie majetku fondu od majetku správcovskej spoločnosti.

Ak peniaze pracujú za nás a prinášajú nám ďalšie peniaze, potom sa nevyhneme ani plateniu daní. Úrokový výnos je zdaňovaný 15% zrážkovou daňou. Pri podielovom liste môžeme dosiahnuť výnos jeho predajom (ak je jeho trhová hodnota vyššia ako nominálna). Ak je výnos menší ako 50 000 Sk a ak doba vlastnenia podielového listu je dlhšia ako tri roky, potom nemusíme odviesť žiadnu daň. Dividendy z fondu sú zdaňované sadzbou do 15%.

A na záver ešte jedno porovnanie:

Pri termínovanom vklade v banke môžeme v súčasnosti rátať s 6 až 7% úročením vkladov. Pri tejto úrokovej miere by sa váš vklad zdvojnásobil približne za 15 alebo 13 rokov.

Pri podielových fondoch dosahuje ročný výnos v niektorých prípadoch až 20%. To znamená, že za 4,5 roka sa vám vložené prostriedky zdvojnásobia (pri výpočte sa rátalo s 15% daňou).

Risk je zisk? Na túto otázku už nech si každý odpovie sám.