Český denník HN o Česku a Slovensku na ceste k euru

Praha 3. novembra (TASR) - Vláda ČR nedávno definitívne odpísala prijatie eura v plánovanom roku 2010 s odôvodnením, že nie je schopná udržať nadúvajúce sa rozpočtové schodky pod "pokrývkou" 3 % hrubého domáceho produktu (HDP).

"V budúcom roku teda ešte nedôjde k ukotveniu kurzu českej koruny k euru. Vyzerá to, že nás Slováci nepredbehli iba v odvážnej daňovej reforme či spustení dôchodkovej reformy, ale predbehnú nás aj v prijatí eura, a to o niekoľko rokov," uviedol dnes v analýze českého denníka Hospodářské noviny hlavný ekonóm Citibank Miroslav Plojhar.

Česká vláda a národná banka budú musieť vypracovať novú eurostratégiu a nie je pravdepodobné, že nový plánovaný termín bude skôr než rok 2012. Oproti tomu Slováci ukotvili svoju korunu k euru v rámci tzv. ERM II (európsky výmenný mechanizmus) už v novembri minulého roka a plánovaný termín vstupu do eurozóny v januári 2009 vyzerá nádejne, a to aj napriek úplnej zmene vlády po júnových voľbách. Vláda SR, zložená z ľavicového Smeru, nacionalistov a Mečiarovho HZDS, predložila návrh rozpočtu, ktorý má vysoké šance udržať schodok pod eurokritériom 3 % HDP.

Deficitné verejné financie sú našou dlho neliečenou bolesťou, ktorú budeme musieť napraviť bez ohľadu na euro. Hlavným dôvodom k odsunutiu vstupu do eura však nie je diera v rozpočte, ale vlažné nadšenie politikov. Občianski demokrati sú ovplyvnení myšlienkovým posolstvom prezidenta Klausa, známeho to euroskeptika. Sociálni demokrati sú síce zástancami skorého prijatia eura, ale ich nadšenie končí pri otázke potrebných rozpočtových škrtov.

Pozícia súčasnej slovenskej vlády je dosť odlišná. Spojenie ľavicového Smeru s nacionalistickou stranou a HZDS vyvolalo množstvo negatívnych ohlasov v zahraničí. Slovensko sa síce nedostalo do medzinárodnej izolácie ako za Mečiarovej vlády, ale nedá sa povedať, že by sa návštevy do Bratislavy práve hrnuli. Prijatie spoločnej európskej meny v termíne, ku ktorému sa zaviazali trhy i ekonómami milovaná vláda Mikuláša Dzurindu, má pomôcť zvýšiť dôveryhodnosť Ficovej vlády na medzinárodnej scéne. Premiér Fico j vďaka tomu ochotný zabudnúť na veľkú časť svojich populistických sľubov, aby udržal rozpočtový schodok v hraniciach eurokritérií.

Zaujímavá je aj odlišná pozícia oboch centrálnych bánk. Slovenská národná banka (NBS) veľmi razantne presadzuje prijatie eura v najbližšom možnom termíne. Za pomoci masívnych devízových intervencií odrazila v júli pokus špekulantov oslabiť kurz koruny mimo povoleného pásma. V napätej situácii centrálni bankári presvedčili premiéra Fica, že nestačí vyhlásiť záväzok prijať euro v plánovanom termíne, ale i zabudnúť na veľkú časť sľubovaného nárastu rozpočtových výdavkov.

Ich česká sestra nie je do skorého prijatia spoločnej európskej meny zďaleka taká žeravá. Je síce pravda, ako sa skôr vyjadril viceguvernér Miroslav Singer, že "kapor tiež nerozhoduje, kedy bude štedrovečerná hostina". "Kapor - Česká národná banka" sa však do štedrovečernej hostiny rozhodne nehrnie. Od odchodu pána euro viceguvernéra Oldřicha Dědka nie je v bankovej rade nikto, kto by na skorý vstup do euroklubu tlačil.

Nech už prezident Klaus menuje na miesta dvoch členov bankovej rady ČNB v nesledujúcich týždňoch kohokoľvek, ich mottom dosť pravdepodobne nebude "hurá do eura".

Keďže v oneskorení nášho vstupu do eurozóny za Slovákov hrá leví podiel menšie nadšenie ako politikov tak centrálnych bankárov, je dobre sa pýtať na otázku ekonomickej výhodnosti prijatia eura v oboch krajinách.

Prijatie eura je pre všetky krajiny, ktoré vstúpili pred dvoma rokmi do EÚ, povinné. Nesporným výhodám eura budú kontrovať aj mnohé riziká. Tým hlavným je strata menového kurzu, ktorý dáva ekonomike pružnosť reagovať. Ak my vďačíme posilňovaniu koruny za nízku infláciu v období rastu ekonomiky o 5 % a viac, tak Slováci ešte viac. Slovenská ekonomika v posledných rokoch rastie rýchlejšie než naša a slovenská koruna je v podobnom trende posilňovania voči euru ako tá naša. Aj napriek úrokovým sadzbám na 5 % však majú naši susedia problémy s infláciou. Zatiaľ nie veľmi veľké, ale bez pomoci silnej koruny a s úrokovými sadzbami nastavenými vo Frankfurte tieto problémy prídu ešte vo väčšej miere. Najprv v podobe prehriateho hospodárskeho rastu ruka v ruke s vyššou infláciou. A neskôr v podobe namáhavého hľadania konkurencieschopnosti v čase recesie.

Zdá sa, že nás Slováci i v závode o prijatie eura predbehnú o niekoľko rokov. Oproti prehranému závodu v otázke daňovej či dôchodkovej reformy však veľká ľútosť nie je na mieste. Ponechanie si koruny o niekoľko rokov dlhšie nám pomôže lepšie prekonať nástrahy, ktoré makroekonomický vývoj prinesie.

"S trochou zveličenia môžeme povedať: I neschopnosť môže niekedy priniesť úžitok, aj keď iba ako vedľajší produkt," uzatvára autor.