Podľa EK sa rast slovenskej ekonomiky v roku 2007 zrýchli nad 7 %

Brusel 6. novembra (TASR) - Rast ekonomiky Slovenska sa v 1. polroku 2006 zrýchlil na 6,75. V roku 2005 reálny rast hrubého domáceho produktu predstavoval 6 %. Očakáva sa, že v budúcom roku bude hospodársky rast akcelerovať nad 7 % a v roku 2008 by mal spomaliť na 5,75 %. Vyplýva to z dnes zverejnenej pravidelnej polročnej prognózy Európskej komisie (EK).

Motorom zvýšenia dynamiky rastu je predovšetkým domáci dopyt. Prispievajú k nemu hlavne investície a osobná spotreba. Rast osobnej spotreby by mal v tomto roku zostať vysoký, okolo 5,75 %. Realizácia niektorých veľkých investičných projektov by mala udržať rast tvorby hrubého fixného kapitálu na úrovni 9 %. Predpokladaný pozitívny príspevok čistého exportu je predovšetkým výsledkom poklesu reálneho rastu importu.

Hlavným stimulom zvýšenia rastu v budúcom roku zostane domáci dopyt. Pozitívny príspevok zahraničného obchodu by však mal v roku 2007 tiež dosiahnuť vrchol, pretože sa do prevádzky dostanú nové vývozné kapacity v automobilovom sektore. Zlepšovanie situácie na trhu práce spoločne s vysokým rastom úverov podporí rast domácej spotreby, ktorý by aj napriek spomaleniu mal zostať nad úrovňou 4 %. Rast tvorby hrubého fixného kapitálu by mal v roku 2007 výrazne klesať, pretože veľké investičné projekty do automobilového priemyslu sa uzavrú v tomto roku. Ak sa neobjavia nejaké ďalšie veľké zahraničné investície, bude investičný boom v roku 2008 ďalej oslabovať. Zníženie investícií a spotreby sa prejaví na poklese rastu importu. Preto bude nárast čistého vývozu viesť k výraznému zlepšeniu zahraničnej obchodnej bilancie v rokoch 2007 a 2008.

V tomto roku sa podľa EK zvýši celková miera zamestnanosti o 2,5 % a miera nezamestnanosti by mala klesnúť niekam do blízkosti 14 %. Podobný aj keď pomalší trend sa očakáva aj v rokoch 2007 a 2008. Vysoký domáci dopyt a novovybudované výrobné kapacity ponúknu ďalšie pracovné miesta. V prognózovanom období by mali tiež výrazne rásť mzdy a teda aj výdavky na prácu.

Inflácia by tento rok mala vzrásť na 4,5 %. Koncom roka sa očakáva nižší nárast regulovaných cien, čo by malo prispieť k zníženiu inflácie v roku 2007 na 3,5 %. A v prípade, že nebude potrebná ďalšia výraznejšia úprava regulovaných cien, v roku 2008 by sa mal rast spotrebiteľských cien znížiť na 2,5 %.

Deficit verejných financií so zarátaním dôchodkovej reformy by mal v tomto roku dosiahnuť asi 3,5 % HDP. V roku 2007 by mal vďaka vysokej dynamike ekonomiky a utlmeniu rastu výdavkov klesnúť na 3 % HDP. Keďže sa neočakáva zmena politiky deficit verejných financií by mal aj v roku 2008 zostať okolo úrovne 3 % HDP. Rizikom pre verejné financie je podľa EK rast výdavkov na zdravotníctvo.

Podľa eurokomisára pre hospodárske a menové záležitosti Joaquína Almuniu by Slovensko mohlo splniť rozpočtové kritérium pre prijatie eura v roku 2007. Problémom však zostane inflácia. "Miera inflácie podľa tejto prognózy zostane jasne nad súčasnou referenčnou hodnotou. Je veľmi ťažké predpovedať, ako sa bude referenčná hodnota vyvíjať počas roka 2007 alebo či príslušné slovenské orgány prijmú nejaké ďalšie opatrenia," uviedol Almunia na tlačovej konferencii. Podľa takzvaného inflačného kritéria môže mať krajina, ktorá sa uchádza o vstup do eurozóny, ročnú mieru infláciu maximálne o 1,5 % vyššiu ako je priemerná miera v krajinách Európskej únie s najnižšou infláciou.

Podľa EK Česká republika, Poľsko a predovšetkým Maďarsko nedokážu do roka 2008 znížiť svoj schodok verejných financií pod 3-% strop. Praha aj Budapešť zrušili oficiálny termín prijatia eura, Varšava si nikdy žiaden nestanovila. Podľa analytikov je táto skutočnosť odrazom poklesu nadšenia vzhľadom na euro a zníženia ochoty jednotlivých vlád znížiť výdavky v situácii politickej nestability.

Poľský deficit verejných financií by mal tento rok dosiahnuť 4,2 % HDP, v roku 2007 3,9 % HDP a v roku 2008 3,9 % HDP. Poľská ekonomika by však mala rásť rýchlejšie, než sa pôvodne predpokladalo - v tomto roku 5,2 %, v roku 2007 4,7 % a v roku 2008 4,8 %.

Maďarsko podľa správy EK zostane najväčším rozpočtovým hriešnikom únie, aj keď by schodok verejných financií mal v budúcom roku klesnúť na 7,4 % HDP a 5,6 % HDP v roku 2008. V tomto roku sa očakáva na úrovni 10,1 % HDP. EK zároveň znížila konjunkturálny výhľad Maďarska a zvýšila prognózu inflácie.

Vysoká inflácia rýchlorastúcich baltských štátov - Estónska, Litvy a Lotyšska - s najväčšou pravdepodobnosťou zabráni ich vstupu do eurozóny pred rokom 2010.

Prvým z nových členských štátov únie prijme euro Slovinsko, a to v januári 2007. V roku 2008 by to mal byť Cyprus a Malta a v roku 2009 Slovensko. Do konca tohto desaťročia sa tu s najväčšou pravdepodobnosťou už žiadnej novej členskej krajine nepodarí.

Informovala o tom agentúra Reuters a Európska komisia.