NBS varuje pred rozhadzovaním peňazí

BRATISLAVA - Výrazné opatrenia na obmedzenie kúpyschopnosti štátu a obyvateľstva budú potrebné, ak vláda nezabezpečí zodpovednejšie nakladanie so spoločnými peniazmi. Vyplýva to z materiálu, ktorý Národná banka Slovenska predložila na rokovanie vlády.

Centrálna banka konštatuje, že v minulom roku došlo k negatívnemu obratu vo vývoji hlavných makroekonomických veličín - najmä čo sa týka rozdielu medzi dovozom a vývozom a schodku bežného účtu platobnej bilancie. Podľa NBS môže vývoj týchto ukazovateľov v tomto roku vybočiť z rámca, ktorý možno z hľadiska ekonomickej rovnováhy považovať za bezpečný. To by vytvorilo tlak na znehodnocovanie koruny a zdražovanie úverov.

"Samotný priestor pre NBS je obmedzený - nemôže sama vyriešiť pretrvávajúcu ekonomickú nerovnováhu. Preto aspoň slovnými vyjadreniami chce motivovať vládu k zodpovednejšiemu hospodáreniu," povedal Pravde analytik Slávie Capital Pavol Ondriska. Centrálna banka navrhla vláde niekoľko opatrení, ktoré môžu priniesť okamžitý efekt a mali by byť prijaté v krátkodobom horizonte. Medzi nimi je napríklad návrh na zníženie výdavkov na platy vo verejnom sektore pre tento rok, čo by znamenalo buď zníženie miezd, alebo prepúšťanie. Príliš vysoký rast priemerných miezd v tomto roku totiž vyvoláva vyššie nákupy obyvateľstva, čo následne vplýva na rast cien a dovozu. Za ekonomicky bezpečné odborníci považujú, ak rast miezd nie je rýchlejší ako rast produktivity práce.

NBS tiež navrhuje, aby sa držalo na uzde vyplácanie sociálnych dávok, prípadne aby sa viazali rozpočtové výdavky v súvislosti s rizikom nenaplnenia plánovaných príjmov. Centrálna banka tiež neodporúča ďalšie znižovanie daňového zaťaženia - naopak, navrhuje zvýšiť nepriame dane (nepriame dane sú tie, ktoré sa neurčujú na základe príjmu, ale na základe spotreby - napríklad DPH, daň z tabaku atď.). S nevôľou sa centrálna banka pozerá aj na míňanie príjmov z privatizácie na iné účely, ako znižovanie dlhu a reformu dôchodkového systému. Podľa predloženého materiálu by prijatie opatrení a zvýšenie rozpočtovej disciplíny umožnilo dodržanie schodku verejných financií pod hranicou 3,5percenta hrubého domáceho produktu (HDP).

Mikloš nevidí dôvod na paniku

Podľa podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša sú niektoré vyhlásenia prehnané. "Myslím, že niektoré veci sa zbytočne dramatizujú. Treba si uvedomiť, že ten materiál bol vypracovaný pred niekoľkými týždňami. Medzitým boli rokovania s Medzinárodným menovým fondom, na ktorých som sa zúčastnil ja aj predstavitelia NBS," vyhlásil. Ako dodal, "zhodli sme sa na tom, aké krátkodobé opatrenia budú prijaté, aby deficit neprekročil sumu, ktorá môže ohrozovať ekonomickú stabilitu". Touto sumou je podľa neho úroveň 4,5 percenta HDP. "Táto úroveň nebude ohrozovať ekonomickú rovnováhu, a teda nebude vytvárať tlak na kurz koruny a úrokové sadzby," dodal.

Následne však pripustil, že ak sa v horizonte roka-dvoch neprijmú potrebné opatrenia, tak k narušeniu stability dôjsť môže. "Vo vláde sme pred časom rokovali a teraz budeme znovu rokovať o vývoji verejných financií. Potvrdilo sa to, čo sme hovorili, že pôvodné odhady Ministerstva financií SR boli príliš predramatizované, že riziká rozpočtu v nijakom prípade nie sú také veľké," uviedol vicepremiér.

Podľa Mikloša zrejme budú niektoré reštriktívne opatrenia potrebné ešte v tomto roku. Na otázku, či pred voľbami, alebo po nich, odpovedal: "Ak dovolíte, o tom budeme hovoriť vo vl...

Celý článok si môžete prečítať tu.