Európsky parlament diskutuje o kontroverznej smernici o službách

Štrasburg 15. novembra (TASR) - Európsky parlament (EP) dnes v druhom čítaní diskutuje a pravdepodobne bude aj poslednýkrát hlasovať o kontroverznej smernici o službách, ktorej cieľom je zriadiť jednotný európsky trh so službami a uľahčiť ich prevádzkovateľom pôsobenie v iných krajinách únie.

Snahy o prijatie smernice sa začali pred dvoma rokmi, keď Európska komisia (EK) v rámci reformy Lisabonskej stratégie predložila návrh vypracovaný vtedajším komisárom pre vnútorný trh Fritzom Bolkesteinom, vďaka čomu sa začal používať termín Bolkesteinova smernica. Celý proces však sprevádzali obavy starých členských štátov únie z prílevu lacných poskytovateľov služieb zo strednej a východnej Európy.

K pôvodnému návrhu EK bolo vo výbore EP pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľov predložených rekordných 1 600 pozmeňujúcich návrhov, ku ktorým pribudli ďalšie v prvom čítaní v pléne.

Z návrhu sa napokon vylúčila pôvodná interpretácia kontroverzného princípu "krajiny pôvodu", ktorý predpokladal, že firma poskytujúca služby v zahraničí sa bude riadiť zákonmi svojej krajiny, a nie legislatívou krajiny, kde sa služby rozhodne poskytovať. Tento princíp sa zmenil na zásadu "slobody poskytovať služby", podľa ktorej sa síce zachováva uplatňovanie zákonov krajiny pôvodu v hostiteľskej krajine, no táto bude mať možnosť na základe viacerých dôvodov (ochrana životného prostredia, verejného zdravia, bezpečnosti verejnosti) tieto služby obmedzovať. Členské krajiny pritom nesmú prístup k poskytovaniu služieb na svojom území podmieňovať splnením určitých požiadaviek ako napríklad štátna príslušnosť alebo miesto bydliska či hlavné prevádzkovateľské miesto na ich území.

Zo smernice boli vyňaté služby všeobecného záujmu nehospodárskej povahy, finančné služby, služby a siete elektronickej komunikácie, dopravné a prístavné služby, zdravotná starostlivosť, sprostredkovanie dočasnej práce, audiovizuálne služby vrátane kinematografie, sociálne služby, starostlivosť o deti a podporu rodín a osôb v núdzi, činnosti súvisiace s výkonom verejnej moci, agentúry na sprostredkovanie dočasnej práce, súkromné bezpečnostné služby, hazardné hry a služby notárov či exekútorov.

Revidovaný návrh tiež umožňuje poskytovateľom služieb vybaviť všetky formality on-line a prostredníctvom jednotného kontaktného miesta. Postupy schvaľovania žiadosti by tak mali byť jednoduchšie a viedli by k zníženiu nákladov pre podniky.

Slovenská poslankyňa Irena Belohorská novú verziu kritizovala, pretože ide len o "zlomok pôvodného návrhu".

"Daná smernica je v tejto oklieštenej podobe úplne zbytočná a vôbec nič nerieši. Princíp krajiny pôvodu znamená, že sa bratislavský živnostník pri obsluhovaní zákazníka vo Viedni môže opierať o slovenské právo, avšak hostiteľská krajina bude vyžadovať uplatňovanie vlastnej legislatívy, ak to bude v záujme verejnej politiky, verejnej bezpečnosti, atď. Táto formulácia v aktuálnom znení smernice necháva uplatnenie tohto princípu na dobrú vôľu úradníka," konštatovala Belohorská.

Ďalšia slovenská europoslankyňa Zita Pleštinská pripomenula, že spolu s ostatnými poslancami z nových členských krajín v Bolkensteinovej smernici "nevideli strašiaka, ale jednoznačnú príležitosť pre rozšírenú EÚ". Kompromis prijatý EP nie je podľa nej ideálnym riešením, no "možno sa uspokojiť s faktom, že kľúčové pravidlo, sloboda poskytovať služby, je zárukou rovnováhy medzi sociálnou a liberálnou Európou, pokiaľ ide o otvorenie sektora so službami, a súčasne zabezpečuje fungujúce procedúry pre malé a stredné podniky, vysokú kvalitu služieb a ochranu spotrebiteľa".

V prípade schválenia smernice budú mať členské štáty tri roky na to, aby ju začlenili do svojich národných legislatív.

Upozornenie:

TASR ponúka k správe zvukové záznamy.

(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) gl