Konferencia VŠEMvs upozornila na aktuálne otázky rozvoja regiónov
Pridajte názor24. 11. 2006 - Poukázať na prepojenie teoretických poznatkov rozvoja regiónov s poznatkovou ekonomikou bolo cieľom vedeckej konferencie Ekonomický a sociálny rozvoj regiónov, ktorá sa dnes konala v Bratislave.
Bratislava 24. novembra (TASR) - Poukázať na prepojenie teoretických poznatkov rozvoja regiónov s poznatkovou ekonomikou bolo cieľom vedeckej konferencie Ekonomický a sociálny rozvoj regiónov, ktorá sa dnes konala v Bratislave. Podujatie za účasti 60 odborníkov zo SR, ČR, Poľska a Maďarska pripravila Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy (VŠEMvs) v Bratislave.
Rektorka VŠEMvs Viera Cibáková účastníkov upozornila, že hoci ich škola pôsobí iba tretí rok, je vybavená Centrom pre rozvoj regiónov a aplikovaného výskumu. Učitelia sú zapojení do vedeckého výskumu a riešia rad otázok z problematiky regionálnej politiky. Chcú poslucháčom odovzdať základy teórie ekonómie a manažmentu z oblasti verejnej správy a regionálneho rozvoja. Kolektív učiteľov VŠEMvs má podľa Cibákovej záujem "vybudovať progresívnu školu nielen na Slovensku, ale aj v európskom priestore".
Župan Bratislavského samosprávneho kraja Vladimír Bajan očakáva, že "regionalizmus by mal byť v kompetencii odborníkov a nie politikov, politici nie sú zárukou odbornosti."
Štátny tajomník rezortu financií František Palko upozornil, že vláda a centrálna banka presadzujú takú fiškálnu a menovú politiku, ktorej efektom má byť rast životnej úrovne obyvateľstva. Fiškálna politika, konkretizoval, vytvára také podmienky pre podnikateľské prostredie, aby sa napĺňali makroekonomické ciele aj peňaženky občanov. Uviedol, že na nasledujúce tri roky sa v SR predpokladá rast reálnych platov o 4 %, dôchodkov o 3 %, zamestnanosti o 2 %, nezamestnanosť klesne pod 10 %. Reálny rast HDP SR by mal každoročne oscilovať na úrovni 7, 6 a 5 %. Rezort financií v návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2007 ráta s deficitom verejných financií 2,9 %. NBS sleduje dodržiavanie menových kritérií vrátane inflácie tak, aby sa v zmysle strategického cieľa SR stala 1. januára 2009 členom eurozóny. Podľa aktualizácie Konvergenčného programu SR v rokoch 2008 a 2009 sa má deficit verejných financií znižovať každý rok o 0,5 % a v roku 2010 sa má stlačiť cyklicky upravený deficit očistený o jednorazové efekty na 0,9 % HDP. "To by malo v roku 2011 vyústiť do predpokladu vyrovnaného rozpočtu verejnej správy SR," povedal Palko.
Ciele fiškálnej politiky vo vzťahu k regiónom nie sú podľa jeho slov odtrhnuté od finančnej pomoci eurofondov. V nasledujúcich 7 rokoch SR získa z eurofondov viac ako 400 miliárd Sk, ktoré podľa neho znásobia pomoc zaostávajúcim regiónom. Z tejto europomoci budú zdroje prioritne smerovať na operačný program (OP) veda, výskum a inovácie. "Prijímatelia pomoci z eurofondov môžu v programovom období využívať 2007 až 2013 na tento OP využívať 7 miliárd Sk, čo je viac ako rozpočet SAV. Otázkou je, či je absorpčná schopnosť regiónov, pripravenosť administratívnych kapacít a kvalita projektov tieto zdroje aj efektívne využiť," upozornil Palko.