Čo spravila vláda za štyri roky – financie

Dzurindova vláda zdedila v oblasti verejných financií veľké problémy - najmä neprehľadné finančné toky a značné oficiálne a „skryté“ dlhy vrátane veľkého objemu poskytnutých záruk. Aj preto sa v programovom vyhlásení zaviazala:

- zvýšiť transparentnosť finančných tokov, decentralizovať a demokratizovať verejné financie;

- znižovať deficit verejných financií, ku koncu funkčného obdobia dospieť k vyrovnanému finančnému hospodáreniu, zabezpečiť spomalenie rastu zadlženosti ústrednej vlády a vytvoriť podmienky na jej znižovanie;

- znížiť rozsah a prerozdeľovanie finančných zdrojov prostredníctvom štátneho rozpočtu;

- znížiť celkové odvodové zaťaženie podnikateľskej sféry.

Správa verejných financií

Ministerstvu financií sa čiastočne podarilo zlepšiť prehľadnosť verejných financií - v rozpočtovaní, v spravovaní, ako aj v ich monitorovaní a kontrole. Spolu so zákonom o štátnom rozpočte začalo predkladať aj strednodobý finančný výhľad. Vytvára sa tým priestor pre plynulé nadväzovanie zostavovaných rozpočtov. K sprehľadneniu finančných tokov prispelo aj rozhodnutie vlády o zanikaní štátnych fondov a ich včleňovaní do štátneho rozpočtu. Väčší dôraz sa čoraz viac kladie aj na pravidelné vykazovanie a monitorovanie hospodárenia s verejnými financiami. Postupne sa darí zosúlaďovať ich štatistiku s medzinárodnými požiadavkami, najmä MMF a Eurostatu.

Celková transparentnosť verejných financií zostala napriek tomu nedostatočná. Osobitným precedensom je niekoľkoročné prijímanie zákonov o štátnom rozpočte s nejednoznačne plánovaným deficitom, a to v dvoch rôznych paragrafoch. Parlament tým dáva ministerstvu a vláde možnosť v priebehu roka zvýšiť schodok nad rámec základného zákonného záväzku. Umožňuje tým pred verejnosťou čiastočne skresľovať plánovaný celkový schodok.

Občania sú navyše držaní v úctivej vzdialenosti od kontroly verejných financií. Dôvodom je pretrvávajúca vysoká centralizácia ich spravovania. Napriek presunutiu niektorých kompetencií nedošlo k preneseniu zodpovedajúcej časti daní na miestnu (samo)správu. Podiel ústrednej správy na daňových príjmoch bol v roku 2001 až 92 %. Ministerstvo financií neplní cieľ „decentralizovať a demokratizovať verejné financie“.

Celkové hospodárenie

Podstatným negatívom pre občanov a pre celkový ekonomický vývoj je pretrvávanie nehospodárnosti v spravovaní verejných financií. Ministerstvo financií a vláda nielenže nesplnia, ale ani sa nepriblížia k dosiahnutiu cieľa „dospieť ku koncu funkčného obdobia k vyrovnanému finančnému hospodáreniu“. Tento zámer sa však už na začiatku stanovil nereálne, najmä vo väzbe na nepriaznivé východisko a nedostatočne trhovo orientované zloženie vládnej koalície.

Po prvom roku vládnutia a zlepšenia v hospodárení sa v nasledujúcich rokoch finančná disciplína verejnej správy opäť zhoršila. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami (bez finančných transakcií a bez výnosov z privatizácie) sa v rokoch 2000 a 2001 podstatne zvýšil v prospech výdavkov na viac ako 5 percent z HDP. Schodok verejných financií sa pravdepodobne v predvolebnom roku tiež nezníži. Naopak, očakáva sa, že bude podstatnejšie prevyšovať 5 % HDP.

Úverovým financovaním značných deficitov a vydaním osobitných dlhopisov na krytie „zlých“ úverov v privatizovaných bankách vláda priamo pôsobila na zvyšovanie zadlženosti. Nevyužila v dostatočnej miere výnosy z privatizácie na zníženie existujúceho dlhu, osobitne toho zahraničného. Nenapĺňa preto cieľ „zabezpečiť spomalenie rastu zadlženosti ústrednej vlády a vytvoriť podmienky na jej znižovanie“. Naopak, postupne sa zrýchľuje rast verejného dlhu, čo je smerodajnejší ukazovateľ ako dlh ústrednej vlády. Oficiálny verejný dlh sa zvýšil z necelých 30 % z HDP v roku 1998 približne na 43,5 % z HDP v roku 2001.

Verejné výdavky

Hlavnou príčinou veľkého deficitu a rastúceho zadlžovania je stále rovnako rozsiahle prerozdeľovanie už vytvorených zdrojov v ekonomike. Ministerstvo financií nestlačilo vysokú úroveň verejných výdavkov pod hranicu z roku 1998 (približne 42 % z HDP). Neplní tým vládny cieľ znížiť rozsah a prerozdeľovanie cez verejné financie (nielen cez štátny rozpočet). Nepodarí sa ani sa priblížiť k dosiahnutiu zámeru „prispôsobiť výdavkovú politiku vyrovnaniu verejných financií“.

Neplnenie obidvoch kľúčových cieľov má pôvod v deformovanom pohľade na úlohu vlády v ekonomike. Ministerstvo financií napríklad veľkým objemom bežných aj kapitálových transferov niektorým podnikateľom výrazne obmedzuje konkurenciu a rovnosť šancí. Značnými výdavkami na sociálnu sféru (so stálymi tlakmi na ich zvyšovanie, aj vysokou mierou nezamestnanosti) udržiava mnohých ľudí v pasivite a závislosti od sociálnych dávok. Tento stav je dôsledkom neuskutočnených reforiem, ktoré sú v kompetencii ministerstva práce a ministerstva zdravotníctva.

Verejné výdavky sa zvyšujú aj v dôsledku príliš rastúcich výdavkov na spotrebu. Inštitúcie spravujúce verejné financie každoročne míňajú na mzdy a nákup tovarov a služieb približne 25 %, ba v štátnom rozpočte až okolo 30 % z celkových výdavkov. A v poslednom roku funkčného obdobia Dzurindovho kabinetu dokonca silnejú tlaky na ich ďalšie zvyšovanie.

Dane a sociálne odvody

Na financovanie nadmerných výdavkov udržiava ministerstvo financií a vláda vysoké sadzby daní a sociálnych odvodov. Platí to napriek splneniu čiastkových cieľov „znížiť daňové zaťaženie najnižších príjmových skupín, prehodnotiť tzv. milionársku daň a znížiť daň z príjmov právnických osôb“. Presadenie významnejšieho zníženia dane z príjmov právnických osôb sa však dosiahlo napriek odporu ministerstva financií. Pozitívny vplyv nižších sadzieb daní z príjmov kompenzujú zvýšené sadzby DPH, spotrebných daní, cestnej dane a dôchodkového a zdravotného poistenia.

Ďalšie návrhy ministerstva na zvýšené zdaňovanie (napríklad daňou z motorových vozidiel či daňou z prírastku z majetku) našťastie neboli realizované. Vysoké sadzby sociálnych odvodov napriek tomu výrazne dvíhajú náklady práce, limitujú ochotu zamestnávateľov zamestnávať a brzdia rast čistých miezd pracovníkov. Vláde sa nedarí plniť cieľ „znížiť odvodové zaťaženie podnikateľskej sféry“, aj keď spolu s daňovým zaťažením sa pre podnikateľské subjekty mierne znížilo (osobitne napríklad živnostníkom, ktorí si uplatnili paušálnu daň). Neznížilo sa však priemerné súhrnné daňové zaťaženie zamestnancov. Celkové daňové a odvodové zaťaženie väčšiny subjektov ostáva približne na rovnakej úrovni ako pred štyrmi rokmi.

© Inštitút pre verejné otázky

Hodnotenie plnenia podstatných cieľov ministerstva financií ciele skutočnosť

Zvýšiť transparentnosť finančných tokov vo všetkých zložkách verejných financií. Transparentnosť verejných financií sa zvýšila (napríklad rozhodnutím o rušení štátnych

fondov). Problémy v prehľadnosti však pretrvávajú (napríklad nejednoznačne plánované

v...

Celý článok si môžete prečítať tu.