Podľa ECB i EK je najväčším problémom Slovenska inflácia

Frankfurt nad Mohanom/Brusel 5. decembra (TASR) - Nové členské štáty Európskej únie (EÚ) urobili pokrok na ceste k splneniu kritérií pre prijatie eura. Avšak predovšetkým v oblasti verejných financií musia svoje úsilie zvýšiť. Vyplýva to z dnes zverejnenej správy Európskej centrálnej banky (ECB), týkajúcej sa plnenia konvergenčných plánov nových členov únie.

Pre Slovensko, Estónsko, Lotyšsko a Maltu je najväčším problémom inflácia. ECB však poznamenala, že rýchly rast ekonomiky a zdraženie ropy viedli od vydania poslednej správy v roku 2004 k zvýšeniu inflácie takmer vo všetkých kandidátskych krajinách. Problémom Českej republiky (ČR), Poľska a Maďarska sú zasa vysoké schodky verejných financií.

"Ak porovnáme súčasnosť so situáciou popísanou v konvergenčnej správe z roku 2004, vidíme, že mnohé posudzované krajiny urobili v konvergencii pokrok, ale nájdu sa aj také, v ktorých sa situácia zhoršila," uvádza sa v správe ECB. "Vo väčšine krajín je nevyhnutná fiškálna konsolidácia."

ECB hodnotila 8 z 10 nových členských krajín, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004. Slovinsko vstupuje do eurozóny na budúci rok, Litvu, ktorá si kvôli vysokej inflácii ešte bude musieť na vstup počkať, už tento rok hodnotila.

V podobnom duchu sa nesie aj správa Európskej komisie (EK). "Aj keď sa ukázalo, že cesta k euru je ťažšia, ako si mnohí pôvodne mysleli, odmena stojí za to úsilie," povedal eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Joaquín Almunia. "Prijatie eura konsoliduje makroekonomickú stabilitu, ktorá je nevyhnutná pre rast ekonomiky a tvorbu pracovných miest."

Slovensko je podľa EK na dobrej ceste prijať euro podľa plánu v roku 2009, aj keď v súčasnosti spĺňa iba jedno kritérium z piatich, a to kritérium týkajúce sa dlhodobých úrokových sadzieb z vládnych dlhopisov, ktoré môžu byť maximálne o 2 percentuálne body vyššie ako v 3 členských štátoch EÚ s najnižšou infláciou. Najväčším problémom zostáva inflácia.

Podľa hodnotenia EK je Slovensko blízko k zosúladeniu zákona o centrálnej banke s legislatívou EÚ. Podľa návrhu budúcoročného rozpočtu by mal schodok verejných financií dosiahnuť 2,9 % hrubého domáceho produktu (HDP). Mal by sa teda zmestiť pod požadovaný 3-% strop. A koncom budúceho roka bude slovenská mena požadované dva roky zapojená do mechanizmu výmenných kurzov ERM II. Kurz meny sa v režime ERM II môže pohybovať v pásme +/- 15 % od stanovenej centrálnej parity. V tomto režime musí mena kandidátskej krajiny zotrvať minimálne dva roky, čo by malo vyjadrovať jej stabilitu. Slovenská koruna vstúpila do mechanizmu výmenných kurzov ERM II 28. novembra 2005.

V októbri dosiahla ročná miera inflácie na Slovensku 4,3 %, pričom referenčná hodnota sa nachádzala na úrovni 2,8 %. Krajina, ktorá sa uchádza o vstup do eurozóny, môže mať infláciu maximálne o 1,5 % vyššiu, ako je priemer v 3 krajinách EÚ s najnižšou infláciou. EK však očakáva, že sa rast spotrebiteľských cien na Slovensku v nasledujúcich 2 rokoch spomalí.

Informovala o tom agentúra Reuters.