ECB: Najväčším problémom Slovenska pri snahe prijať euro zostáva inflácia

Frankfurt nad Mohanom 5. decembra (TASR) - Podľa konvergenčnej správy Európskej centrálnej banky (ECB) najväčším problémom Slovenska pri snahe prijať euro zostáva inflácia.

Ročná miera inflácie meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HISC) dosiahla v SR 4,3 %. To je výrazne nad referenčnou hodnotou 2,8 %. Krajina, ktorá sa uchádza o vstup do eurozóny, môže mať infláciu maximálne o 1,5 % vyššiu, ako je priemer v troch krajinách EÚ s najnižšou infláciou. ECB však upozorňuje na to, že vývoj inflácie by mal posudzovať na pozadí relatívne vysokého rastu hrubého domáceho produktu (HDP).

ECB ďalej uvádza, že podľa dostupných prognóz by mala miera inflácie v roku 2007 dosiahnuť 2,2 % až 3,6 % a 2,4 % až 2,5 % v roku 2008. Rizikom, aby rast spotrebiteľských cien nebol rýchlejší ako uvedené predpovede, je predovšetkým vývoj cien ropy.

Deficit verejných financií vlani dosiahol 3,1 % HDP, takže iba tesne prekročil 3-% strop. V tomto roku Európska komisia predpokladá jeho nárast na 3,4 % HDP. Pomer dlhu verejnej správy k HDP vlani klesol na 34,5 % a tento rok by sa mal znížiť na 33 %. Tieto hodnoty sú výrazne pod referenčnou hodnotou 60 %. Na dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa je podľa ECB potrebná ďalšia konsolidácia.

Podľa najnovších prognóz Výboru pre hospodársku politiku EÚ a EK by Slovensko malo do roku 2050 zaznamenať mierny nárast výdavkov spojených so starnutím obyvateľstva, a to iba o 2,9 percentuálneho bodu z HDP. Príčinou pomalého rastu týchto výdavkov je aj reforma dôchodkového systému. Napriek tomu podľa ECB treba venovať pozornosť aj tejto oblasti, pretože demografický, hospodársky a finančný vývoj môže byť v skutočnosti menej priaznivý, než predpokladajú prognózy.

Slovenská koruna vstúpila do mechanizmu výmenných kurzov ERM II 28. novembra 2005. To znamená, že v čase hodnotenia zo strany ECB bola do neho zapojená kratší čas, než sú požadované dva roky. Centrálna parita slovenskej meny v rámci ERM II bola stanovená na 38,4550 SKK/EUR, čo bola trhová úroveň výmenného kurzu v čase jej vstupu. Kurz meny sa v režime ERM II môže pohybovať v pásme +/- 15 % od stanovenej centrálnej parity.

Pri vstupe do ERM II sa koruna voči euru najskôr posilnila o 1,8 %. Neskôr koruna pokračovala v posilňovaní až do 2. štvrťroku 2006, keď dočasne vznikol silný tlak na jej oslabenie vyvolaný najmä s obavami trhu z budúceho smerovania novej vlády. Na oslabení sa podpísala aj opatrnosť investorov pri vkladaní svojich peňazí na rýchlo sa rozvíjajúce trhy. Následne prišlo k aktívnej intervencii Národnej banky Slovenska (NBS), ktorá sa snažila zmierniť volatilitu kurzu koruny. Neskôr koruna začala opäť posilňovať a 31. októbra sa obchodovala výrazne pod centrálnou paritou.

Priemerná úroveň dlhodobých úrokových sadzieb v referenčnom období dosahovala 4,3 %, teda menej, ako je referenčná hodnota kritéria úrokových mier 6,2 %. V roku 2006 sa klesajúci trend vo vývoji slovenských dlhodobých úrokových sadzieb otočil a v súčasnosti mierne prekračujú úroveň dlhodobých úrokových sadzieb v eurozóne.

Podľa ECB bude Slovensko musieť v záujme udržanie konvergenčného trendu uplatňovať prísnu finančnú politiku. Toto by malo pomôcť utlmiť inflačné tlaky a tlaky na rast schodku bežného účtu platobnej bilancie, ktoré môže spôsobiť neprimerane rýchly rast dopytu. SR musí okrem toho pokračovať v realizácii ďalších štrukturálnych reforiem. Predovšetkým bude treba zlepšiť funkčnosť pracovného trhu, ktorý charakterizuje nesúlad medzi ponukou a dopytom a nízka mobilita pracovných síl.

Navyše, mzdy by mali rásť v súlade s rastom produktivity práca a zohľadňovať by sa mali aj podmienky na trhu práce v konkurenčných krajinách. Podľa ECB bude dôležité pokračovanie procesu liberalizácie hospodárstva a posilňovanie konkurenčného prostredia na trhu tovarov a služieb.

Slovensko okrem toho musí zosúladiť svoje právne normy s legislatívou EÚ a to predovšetkým zákon o NBS.

Informovala o tom Európska centrálna banka.