Dňom daňovej slobody je tento rok na Slovensku 18. jún

Bratislava 17. júna (TASR) - Do dnešného dňa všetci pracujúci občania SR zarábali len na štátne výdavky. Od utorka 18. júna začnú zarábať aj pre svoje vlastné potreby.

Prelomový deň, ktorý v tomto roku pripadne na spomínaný 18. jún, označuje Združenie daňových poplatníkov Slovenska (ZDPS) ako Deň daňovej slobody. Pri jeho určovaní vychádzalo ZDPS z prijatého štátneho rozpočtu, ktorý počíta s výškou celkového daňového a príspevkového zaťaženia na úrovni 46,8 %. Samotný deň daňovej slobody sa odvíja od predpokladaných konsolidovaných výdavkov verejnej správy voči HDP a vyjadruje priemerné daňové a odvodové zaťaženie občanov Slovenska v prepočte na pracovné dni v danom roku.

Deň daňovej slobody považuje ZDPS za jednoduchý kontrolný mechanizmus hospodárenia vlády, zrozumiteľný a ľahko pochopiteľný pre všetkých občanov - daňových poplatníkov. Zároveň poskytuje informáciu o tom, aká je skutočná výška ich celkového daňového a odvodového zaťaženia.

V porovnaní s minulým rokom sa deň daňovej slobody posunul dozadu o 8 pracovných dní, členovia rady ZDPS Ján Oravec a Ivan Švejna ale na dnešnej tlačovej besede vysvetlili, že údaje z minulého roka nie sú celkom porovnateľné s rokom 2002. Tento posun totiž nie je spôsobený zlepšením hospodárenia štátu alebo zodpovednejším prístupom politikov k verejným financiám a výdavkom, ale zohľadňuje vplyv jednorazových výdavkov, akým bola napríklad výplata dlhopisov FNM. V prípade vylúčenia týchto vplyvov by Deň daňovej slobody pripadol vlani na 16. júna. Faktom teda podľa ZDPS ostáva, že i keď politici proklamujú zníženie daňového a odvodového zaťaženia, opak je pravdou - deň daňovej slobody sa posúva stále viac smerom ku koncu júna.

ZDPS v tejto súvislosti kritizovalo vývoj verejných výdavkov a daňového a odvodového zaťaženia v SR. Jeho zástupcovia sú presvedčení, že sa na Slovensku stále neuskutočnili zásadné systémové zmeny a reformy. Poukazujú na to, že okrem základnej reformy verejných financií nedošlo k systémovým zlepšeniam v takmer žiadnej z ostatných oblastí - zdravotníctve, školstve alebo dôchodkovom systéme. Chýbajúce reformy sa potom prejavujú vo finančne nákladných a zároveň neefektívnych verejných výdavkoch, ktoré majú rastúcu tendenciu.