INEKO: Prijatiu eura od roku 2009 už veria takmer všetci analytici (2)

Bratislava 6. marca (TASR) - Takmer všetci ekonomickí analytici, ktorých oslovil Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO, veria, že Slovensko prijme euro od 1. januára 2009. Z 21 účastníkov februárového prieskumu má tento názor 20, zavedeniu eura v stanovenom termíne neverí len jeden analytik. Oproti septembru minulého roka, keď bol pomer nerozhodný 10 : 10, tak došlo k výraznému posunu v dôvere odborníkov v schopnosti Slovenska prijať novú menu.

Názory analytikov skúma INEKO v pravidelnom prieskume v spolupráci s Klubom ekonomických analytikov (KEA). Pravdepodobnosť, že sa od roku 2009 bude na Slovensku platiť eurom, stúpla podľa najnovších výsledkov z januárových 72 % na februárových 74 %. Dôvodom je najmä vyšší, než očakávaný ekonomický rast, s čím súvisia lepšie vyhliadky pre štátny rozpočet a splnenie kritéria pre 3-% deficit verejných financií.

"Rozpočet pôvodne nerátal s 9-% rastom hrubého domáceho produktu (HDP). Je to ďalšia rezerva vo verejných financiách. To už sa dá len ťažko pokaziť. Aj tak ale treba naďalej analyzovať udržateľnosť nízkeho schodku," uviedol v prieskume riaditeľ INEKO Eugen Jurzyca.

Odhady plnenia jednotlivých Maastrichtských kritérií sa vo februári oproti predošlému mesiacu nezmenili. Slovensko by malo v tomto roku udržať 2,9-% schodok vo verejných financiách a 2,1-% infláciu ku koncu marca 2008. Analytici očakávajú posilnenie kurzu koruny oproti euru na 33,74 SKK/EUR ku koncu tohto roka.

V porovnaní s januárom sa na februárovom prieskume zúčastnil jeden nový analytik.

Komentáre niektorých účastníkov prieskumu ku kritériu verejného deficitu:

Silvia Čechovičová, ČSOB: "Stále pokladám splnenie tohto kritéria ako vysoko pravdepodobné. Silnejší rast ekonomiky než sme očakávali vytvára dodatočný priestor na udržanie schodku pod hladinou 3 %."

Marek Gábriš, ČSOB: "Je veľmi pravdepodobné, že silný ekonomický rast pomôže vláde k vyšším daňovým príjmom. Zostáva otázkou, ako sa použijú a či ostanú na uzde celkové výdavky."

Eugen Jurzyca, INEKO: "Rozpočet pôvodne nerátal s 9-% rastom HDP. Je to ďalšia rezerva vo verejných financiách. To už sa dá len ťažko pokaziť. Aj tak ale treba naďalej analyzovať udržateľnosť nízkeho schodku."

Elena Kohútiková, VÚB: "V plnení fiskálneho kritéria nevidím žiadne riziko. Vyšší ako predpokladaný rast ekonomiky vytvára obrovský priestor na to, aby sa kritérium splnilo s dostatočnou rezervou a zároveň vytvára dostatočný priestor na to, aby sa deficit verejných financií znižoval v súlade s podmienkami Paktu stability a rastu. Lepšie ekonomické podmienky na splnenie stabilizačných ekonomických - maastrichtských - kritérií si neviem predstaviť."

Anton Marcinčin, Svetová banka: "Kvôli zhodnoteniu koruny až na okraj fluktuačného pásma ostáva fiskálna politika hlavným nástrojom na splnenie maastrichtských kritérií. Vysoký hospodársky rast však môže nabádať kapitoly k vyšším výdavkom a poklesu fiskálnej disciplíny. Preto je nevyhnutné posilniť autoritu ministerstva financií."

Marek Senkovič, Slovnaft: "Odhadovaný extrémne vysoký rast slovenskej ekonomiky vytvára dostatočný vankúš pre vládu, aby bez nejakých problémov a škrtov dokázala udržať schodok verejných financií na požadovanej úrovní."

Ján Tóth, ING Bank: "Zvýšili sme odhad rastu pre tento rok cez 9 %. Silný rast vytvára dobré prostredie pre ¤bezbolestné¤ znižovanie deficitu. Zdravotníctvo ostáva najrizikovejšou výdavkovou oblasťou."

Vladimír Tvaroška, bývalý štátny tajomník Ministerstva financií (MF) SR: "Pokračujúci mimoriadne vysoký rast ekonomiky postupne zvyšuje šancu na splnenie aj tohto kritéria."

Komentáre niektorých účastníkov prieskumu ku kritériu inflácie:

Marek Gábriš, ČSOB: "Stále téma číslo jeden spolu s kurzom. Inflačný výhľad vyzerá priaznivo a riziká zostávajú nezmenené - ceny ropy, potravín, vývoj miezd. Zatiaľ sa zdá, že Slovensko by mohlo zaznamenať rýchly rast ekonomiky v nízkoinflačnom prostredí. Ak nevystrelia ceny ropy alebo inflácia nedostane silný impulz z fiškálnej strany - je reálna šanca na naplnenie tohto kritéria."

Elena Kohútiková, VÚB: "Pokiaľ sa razantne k horšiemu nezmení situácia na svetovom trhu so surovinami, rozhodujúcimi pre náš ekonomický vývoj, predpokladám, že pri súčasnom vývoji kurzu, ako aj ostatných cenových faktorov by sme nemali mať problém splniť aj kritérium cenovej stability. Žiadne iné významné riziká momentálne nie sú zrejmé."

Juraj Kotian, SLSP: "Napriek tomu, že harmonizovaná inflácia vyzerá veľmi dobre, objavil sa nový rizikový faktor - požiadavka na úpravu dovozných cien plynu zo strany Ruska."

Anton Marcinčin, Svetová banka: "Splnenie cenovej stability ovplyvnia vonkajšie faktory (cena ropy), pravdepodobné odmietnutie Európskej centrálnej banky (ECB) zmeniť centrálnu paritu a tým umožniť ďalšie posilňovanie koruny, a výdavková politika vlády. Všetko nasvedčuje tomu, že vláda si svoju úlohu pri znižovaní inflácie uvedomuje, napriek rušivým vyhláseniam niektorých jej členov o zvyšovaní výdavkov."

Viliam Pätoprstý, UniBanka: "Napriek horšiemu celkovému inflačnému vývoju v januári sa položky harmonizovaného koša vyvíjali v súlade s očakávaniami. Preto nevidím pravdepodobnosť plnenia inflačného kritéria inak než pred mesiacom."

Róbert Prega, Tatra banka: "Zverejnenie &uac