Trichet bránil pred EP menovú politiku ECB

Brusel 21. marca (TASR) - Prezident Európskej centrálnej banky (ECB) Jean-Claude Trichet dnes vystúpil so svojou štvrťročnou správou pred hospodárskym a menovým výborom Európskeho parlamentu (EP). Vo svojom prejave odmietol politické útoky zo strany francúzskych politikov, ktorí tvrdia, že silné euro ničí pracovné miesta v eurozóne, a obviňujú ECB z toho, že je posadnutá infláciou.

Trichet upozornil, že eurozóna v ostatných 8 rokoch predbehla USA pri tvorbe pracovných miest a ECB naliala do ekonomiky viac lacných peňazí ako Amerika. Toto je podľa neho dôkaz, že politika ECB vychádzajúca z inflácie funguje. "Mnohí z tých, ktorí kritizujú, by si mali pozrieť tieto čísla. Nepodporujeme ekonomiku o nič menej ako USA."

Prezident ECB tiež zdôraznil, že ani nemeckí, talianski alebo holandskí politici takto nezneužívajú euro v predvolebnom boji. Naopak, francúzski prezidentskí kandidáti intenzívne útočia na politiku ECB a ich rétorika sa ešte pritvrdila potom, ako letecký koncern Airbus so sídlom v Toulouse oznámil plán prepustiť asi 10 000 pracovníkov. Väčšina z rušených pracovných miest totiž pripadá na Francúzsko.

Pravicový kandidát na francúzskeho prezidenta Nicolas Sarkozy obviňuje ECB z hluchoty a dogmatizmu pre to, že jej pozornosť sa sústreďuje na boj s infláciou. Podľa socialistickej kandidátky Ségoléne Royalovej by sa k mandátu ECB mal pridať hospodársky rast a zamestnanosť, čím by sa viac priblížila americkému Federálnemu rezervnému systému (Fed). Fed plní v USA funkciu centrálnej banky.

Trichet sa bránil tým, že eurozóna od roka 1999 predbehla USA pri tvorbe pracovných miest. Od zavedenia eura vzniká štvornásobne viac pracovných miest ako predtým. Spoločná mena tiež pomohla k stabilizácii európskej ekonomiky a ECB oveľa dlhšie ponechala úrokové sadzby na nízkej úrovni než Fed v USA.

Politika ECB bola podľa Tricheta úspešná, pretože dokázala presvedčiť občanov eurozóny, že jej úlohou je držať pod kontrolou infláciu. Prezident ECB pripomenul, že k tomuto cieľu sa vstupom do menovej únie prihlásilo aj Francúzsko. "Odvaha podržať úrokové sadzby na úrovni 2 % pre 317 miliónov obyvateľov počas viac dvoch rokov, teda na historicky najnižšej úrovni v rámci eurozóny, neukazuje na slepotu zo strany ECB."

ECB ponechala svoju hlavnú úrokovú sadzbu na rekordnom minime 2 % od júna 2003 do decembra 2005, teda 2,5 roka. Týmto krokom umožnila oživenie európskej ekonomiky. V súčasnosti je hlavná úroková miera v eurozóne na 3,75 %. Naopak, Fed znížil svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na 1 %, ale na tejto úrovni ju ponechal iba rok. V súčasnosti je kľúčová úroková sadzba v USA na úrovni 5,25 %.

Hospodárstvo eurozóny čaká podľa ECB pokračovanie rastu. "Podmienky pre solídny hospodársky rast pretrvávajú," uviedol Trichet. V tomto roku ECB počíta s rastom ekonomiky eurozóny niekde v rozmedzí 2,1 až 2,9 %. "Očakávame, že dopyt vo vnútri eurozóny zostane relatívne vysoký," povedal prezident banky. Svetová ekonomika síce mierne spomalila, naďalej sa však očakáva jej pomerne vysoký rast, čo podporuje exportné hospodárstvo 13 krajín používajúcich spoločnú európsku menu.

Aj napriek nedávnemu poklesu inflácie Trichet upozornil na pretrvávajúce riziká ohrozujúce cenovú stabilitu. Trichet očakáva, že miera inflácie bude do leta klesať, potom však príde k jej opätovnému nárastu. Na konci roka by mala dosiahnuť asi 2 %. ECB zaručuje cenovú stabilitu do úrovne 2 %.

K potenciálnym inflačným rizikám patrí napríklad posledný nárast cien ropy a mzdová politika v eurozóne. Vysoké zvýšenie platov podľa Tricheta ohrozuje ekonomický rast, cenovú stabilitu a situáciu na trhu práce. Preto vyzval sociálnych partnerov, aby postupovali zodpovedne.

Informovali o tom agentúry Reuters a DPA.