Maastrichtská zmluva v sobotu oslávi 15. výročie jej schválenia EP

Bratislava 6. apríla (TASR) - V sobotu 7. apríla uplynie 15 rokov odvtedy, čo Európsky parlament (EP) schválil Zmluvu o Európskej únii (EÚ). Známejšia je pod prívlastkom, ktorý jej prisúdili podľa mesta, kde bola podpísaná - Maastrichtská zmluva.

Zmluva o Európskej únii bola prijatá na stretnutí Európskej rady v holandskom meste Maastricht v decembri 1991. Na rovnakom mieste ju vo februári 1992 najvyšší európski predstavitelia podpísali, 7. apríla 1992 ju schválil EP a do platnosti vstúpila po ratifikácii vo všetkých členských krajinách 1. novembra 1993.

Hlavným cieľom Maastrichtskej zmluvy bolo, aby EÚ nezostala len hospodárskym spoločenstvom, ale aby postupne smerovala k politickej únii. Výrazne tiež posilnila princíp subsidiarity. Najvýznamnejším prínosom zmluvy bolo rozhodnutie vybudovať hospodársku a menovú úniu s jednotnou menou do roku 1999, poskytnúť nové práva pre Európanov prostredníctvom občianstva únie, posilniť postavenie EP, a tým aj demokraciu v Európe, priznať EÚ nové právomoci v oblastiach, ktoré dovtedy vyžadovali medzivládnu spoluprácu, začať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, položiť základy na spoluprácu v justícii a vnútorných záležitostiach.

Zmluva o Európskej únii stanovila 4 základné slobody - voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Zaviazala spoločenstvo prijať opatrenia na dokončenie vnútorného trhu 31. decembra 1992 a uvoľnila cestu zavedeniu jednotnej meny euro, čo bol logický krok k voľnému obchodu.

Dokončenie hospodárskej a menovej únie a zavedenie jednotnej meny v členských štátoch EÚ je jedným z najambicióznejších cieľov únie. Myšlienka zjednotenia Európy aj prostredníctvom spoločnej meny má okrem vplyvu na ekonomiku a jej rast aj nezanedbateľný prínos v oblasti prehlbovania politickej a kultúrnej integrácie.

Jednotná mena EÚ – euro sa stala spoločnou pre 300 miliónov Európanov od 1. januára 1999. Najskôr len v podobe bezhotovostného platobného styku, od 1. januára 2002 sa fyzicky zaviedli bankovky a mince euro ako zákonné platidlo v 11 členských štátoch. Ich počet sa rozšíril na 13, najnovším členom Európskej menovej únie je od začiatku tohto roka Slovinsko.

Slovensko sa vstupom do EÚ stalo aj členom Hospodárskej a menovej únie. Euro by sa teda po splnení náročných konvergenčných, tzv. maastrichtských kritérií malo stať od 1. januára 2009 platidlom aj v SR. V podstate až týmto definitívnym krokom zavŕši SR svoju úplnú integráciu do EÚ.

Aby mohla akákoľvek krajina vstúpiť do eurozóny a nahradiť vlastnú menu spoločnou európskou menou euro, musí splniť päť kritérií, ktoré pre kandidátske krajiny stanovila Maastrichstská zmluva.

Dve z týchto maastrichtských kritérií sa týkajú vývoja verejných financií. Deficit verejných financií za posledný rok pred hodnotením nesmie presiahnuť 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a celkový verejný dlh nesmie presiahnuť 60 % HDP. Inflačné kritérium od kandidátskej krajiny zasa vyžaduje, aby priemerná harmonizovaná inflácia za posledných 12 mesiacov nepresiahla priemer troch krajín EÚ s najnižšou infláciou o viac ako 1,5 percentuálneho bodu (p.b.).

Stabilita dlhodobých úrokových sadzieb, štvrté maastrichtské kritérium, stanovuje, že priemer trhových úrokových sadzieb dlhodobých štátnych dlhopisov nesmie presiahnuť priemer krajín použitých pri inflačnom kritériu o viac ako 2 p. b. Posledným kritériom vyžadovaným na úspešné prijatie eura je stabilita výmenného kurzu. Minimálne dva roky pred hodnotením musí mena kandidátskej krajiny pôsobiť v mechanizme výmenných kurzov ERM II, pričom nesmie jednostranne devalvovať, vybočiť z fluktuačného pásma, a vývoj kurzu musí byť bez výraznejších napätí.

Ekonómovia, ktorých oslovila TASR pritom predpokladajú, že SR s najväčšou pravdepodobnosťou maastrichtské kritéria v čase ich hodnotenia na jar budúceho roka splní a bude tak môcť prijať euro v plánovanom termíne 1. januára 2009.

"Najväčším rizikom podľa nášho názoru ostáva nesplnenie fiškálneho kritéria," uviedol pre TASR hlavný ekonóm UniCredit Bank Viliam Pätoprstý. Dôvodom je podľa neho skutočnosť, že sezónne očistený vývoj daňových príjmov v prvých 3 mesiacoch tohto roka zaostal za očakávaniami, pričom výdavky sa naopak vyvíjajú rýchlejšie ako pred rokom. Vývoj štátneho rozpočtu na hotovostnej báze nepriniesol v 1. kvartáli 2007 na príjmovej strane očakávané pozitívne prekvapenie, pridala sa analytička ING Bank Lucia Štekláčová. Napriek tomu však výrazné riziká nesplnenia rozpočtového kritéria zatiaľ nevidí. Podľa Pätoprstého však môže byť ešte splnenie tohto fiškálneho kritéria tesné.

Nesplnenia inflačného kritéria, ktoré bolo ešte nedávno považované za najrizikovejšie, sa už momentálne ekonómovia neobávajú. "Kritérium inflácie budeme pravdepodobne plniť od jesene tohto roka," domnieva sa hlavný ekonóm VÚB Zdenko Štefanides. Podľa Pätoprstého sú v súčasnosti dopytové tlaky pod kontrolou, zhoršenie by mohli priniesť prípadné rastúce ceny ropy. "Plnenie inflačného kritéria by nemalo byť ohrozené v prípade, že nedôjde k neočakávanému externému šoku alebo výraznému depreciačnému tlaku na výmenný kurz," predpovedá Štekláčová.

Je pravdepodobné, pokračuje analytička, že ak Slovensko s prehľadom splní inflačné a rozpočtové kritérium, stabilita kurzu bude posudzovaná flex