Plán prijatia eura v SR je podľa SB reálny, inflačné kritérium problémom nebude

Bratislava 31. mája (TASR) - Splnenie maastrichtského inflačného kritéria by na Slovensku nemalo byť problémom. Ako jednej z mála krajín v strednej a východnej Európe nehrozí SR v tomto roku ani spomalenie vysokého tempa ekonomického rastu z roku 2006. Vyplýva to z pravidelnej správy Svetovej banky (SB) o hospodárskom vývoji v krajinách strednej a východnej Európy (KSVE), členov Európskej únie (EÚ 8+2), ktorú dnes v Bratislave predstavil ekonóm banky pre SR Anton Marcinčin.

"Na Slovensku by sme tento rok nemali vidieť vážnejší rast cien. Predpokladá sa, že Národná banka Slovenska splní svoj inflačný cieľ, zároveň by malo Slovensko dodržať maastrichtské inflačné kritérium bez väčších problémov," vyhlásil Marcinčin. Rizikom pre infláciu v celom regióne pritom naďalej ostáva vývoj cien ropy. Vysoká miera inflácie je momentálne problémom najmä v Lotyšsku a Maďarsku. "V Lotyšsku je to znak prehriatia ekonomiky, v Maďarsku to súvisí s ozdravením verejných financií a celej ekonomiky," doplnil ekonóm.

Podľa Marcinčina sa zdá, že reálny plán na prijatie eura má momentálne v regióne EÚ 8+2 iba Slovensko. Ostatné KSVE, ktoré ešte euro neprijali, totiž svoje plány odložili. "Väčšinou im v tom bráni inflácia, prípadne aj vyššie deficity. Zdá sa, že nejaké reálne možnosti prijatia eura začiatkom nasledujúcej dekády asi nebudú. Skôr to bude možné až v jej polovici," domnieva sa ekonóm.

SB vo svojej aktuálnej správe upozorňuje aj na skutočnosť, že štáty v regióne nevyužili dobrý ekonomický vývoj na zlepšenie svojich fiškálnych politík a znižovanie deficitu verejných financií. Po očistení o rôzne jednorazové vplyvy bol totiž rok 2006 podľa Marcinčina charakteristický skôr uvoľňovaním fiškálnej politiky. "V tomto roku idú hlavne Slovensko a Maďarsko smerom znižovania deficitu. Na Slovensku je to dané cieľom prijatia eura a v Maďarsku je to jasný cieľ znižovania ich obrovského deficitu, ktorý v minulom roku dosiahol 6 % HDP," vysvetlil.

Slovensko má cieľ znížiť rozpočtový deficit pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je maximálna prípustná hranica pre plánovaný vstup do Európskej menovej únie od roku 2009. Ako však poznamenáva SB, "je tu veľmi malý priestor na prípadný sklz". Najakútnejšia potreba sprísnenia fiškálnej politiky sa javí v Lotyšsku, no jej uvoľnenie si nemôže dovoliť ani Bulharsko či Rumunsko.

UPOZORNENIE:

TASR ponúka k správe zvukový záznam.

Obrazová redakcia TASR vydáva k správe fotoreportáž.