Škandál koncernu Worldcom otriasa základmi americkej burzy

Kto na burze kupuje účastiny, je ochotný vziať na plecia podnikateľské riziko. Za tento odvážny krok, za spolumajiteľstvo akciovej spoločnosti, naň čaká (z dlhodobého hľadiska) vyšší zisk, ako by mal z vkladania peňazí do bezrizikových, ale nižšie úročených štátnych dlhopisov. Investori berú samozrejme do úvahy aj možnú stratu peňazí - vtedy, keď sa akciová spoločnosť nepresadí v náročnom konkurenčnom prostredí. Burziáni si však dosiaľ nevedeli predstaviť, že by podnikovým manažérom, a ďalším aktérom na parkete burzy a za ním, chýbala morálna integrita. Burziáni jednoducho verili v stopercentnú výpovednú hodnotu firemných bilancií, ako aj v čestnosť a pravdivosť štúdií finančných analytikov. Skôr či neskôr sa k burze obráti chrbtom každý, kto sa nemôže spoľahnúť na "tvrdé" ekonomické fakty z podnikového či bankového prostredia alebo na výpovede vrcholných firemných predstaviteľov. Stráca sa totiž extrémne dôležitý predpoklad medziľudskej komunikácie - dôvera.

Prvým bilančným falšovateľom bol vlani energetický koncern Enron

Samozrejme, každý podnikateľ sa snaží "učesať" svoje bilancie. Donedávna však burziáni vychádzali z predpokladu, že bilancie sa neskresľovali, nefalšovali, že všetko sa deje v duchu a litere zákona. Zo sna ich minulý rok prebudil škandál americkej energetickej spoločnosti Enron. Obchodný sprostredkovateľ v energetickom sektore bol dlho jednou z najjasnejších hviezd new-yorskej burzy. Z malej texaskej firmy sa vypracoval na najväčšieho svetového obchodníka s energiou. Trhová kapitalizácia Enronu (súčet hodnoty všetkých akcií) bola 65 miliárd dolárov. Firma oficiálne vykazovala obrovské zisky. Nesprávna firemná politika vyústila začiatkom roku 2002 do konkurzu. Vzápätí uzreli svetlo sveta bilančné praktiky, pri ktorých nezávislým pozorovateľom vstávali vlasy dupkom. Manažéri Enronu podplácali amerických politikov za ich blahovoľný prístup k firme. To je (žiaľ) neodmysliteľnou súčasťou lobbyngu na celom svete. Spolu s vonkajšími podnikovými revízormi však šéfovia Enronu falšovali audit; prikrášľovali všetkými možnými - aj protizákonnými - spôsobmi výsledky firemného hospodárenia tak, aby napokon vykazovali čo najvyšší zisk. Tým hnali kurz akcií Enronu do stratosferických výšin. Keď enronovská bublina spľasla, zasiahla nielen kriminálnikov v podnikateľskom a podnikovo-revízorskom háve, ale mnoho ďalších spoločností. Najdôležitejší ukazovateľ "starej ekonomiky" Dow Jones Industrial Average (index 30 najväčších amerických priemyselných a technologických gigantov), i kľúčový barometer "novej ekonomiky" Nasdaq Composite (index všetkých účastinných spoločností, kótovaných na burze Nasdaq), razantne klesli. Dôvod je jednoduchý: Aktéri na parkete stratili dôveru vo vypovedaciu schopnosť podnikových bilancií, teda v dominantný mikroekonomický parameter, podmieňujúci obchodovanie s firemnými akciami. Enron sa prepadol z rekordných vyše 90 dolárov za akciu pod magickú hranicu 1 dolár. Burziáni si totiž neboli istí, či vykázaný zisk je výsledkom poctivého podnikania, alebo nekalého čachrovania s firemnými bilanciami.

Druhým odstrašujúcim príkladom je Worldcom

Na niekoľko mesiacov zavládol na Wall Street aký-taký "manipulačný pokoj". Burziáni dúfali, že Enron bol absolútnou výnimkou, a že nenájde nijakých nasledovníkov. Koncom júna sa cez Wall Street prevalil ďalší gigantický falšovateľský škandál. Druhý najväčší americký telekomunikačný kolos Worldcom musel verejne priznať, že falšoval bilancie - za minulý rok a tohtoročný prvý štvrťok nesprávne zúčtoval okolo 3,5 miliardy dolárov!

Worldcom deklaroval náklady na výstavbu telekomunikačných systémov ako investície, ktoré možno odpisovať dlhší čas. Tým zvýšil zisk pred úrokmi, daňami a odpismi (podľa štandardov Ebidta). Zisk je pritom jedným z dominantných orientačných bodov ekonomických analytikov pri posudzovaní úspešnosti podnikania spoločnosti. V skutočnosti mal Worldcom vykázať vlani a prvom štvrťroku 2002 stratu. Manažéri sa báli prepadu kurzu, ktorý by mal negatívny dopad na expanzívnu politiku koncernu, na imidž firmy - a samozrejme aj na ich peňaženku, veď nemalá časť ich zárobkov pozostávala z akciových opcií.

Finančného šéfa Scotta Sullivana okamžite prepustili. Worldcom sa usiluje znížiť podnikové náklady: prepúšťací list dostane približne 17 000 zamestnancov; investície sú okresané na absolútne minimum. Nový manažment bude musieť rokovať s bankami o nových "kalendároch" splácania dlhov, pohybujúcich sa na úrovni 30 miliárd dolárov. Keď sa to nepodarí, nevyhnutný bude konkurz. Kurz akcie Worldcom klesol z kedysi rekordných 64 dolárov na úroveň 9 centov (!). Na aféru reagoval dokonca americký prezident. George W. Bush rezolútne vyhlásil, že je "rozhorče...

Celý článok si môžete prečítať tu.