ECB pochybuje o užitočnosti spoločných investičných fondov

Pridajte názor  Zdroj: TASR

12. 6. 2007 - Frankfurt nad Mohanom 12. júna (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) má pochybnosti o zaužívanej argumentácii, že spoločné investičné fondy (hedge fund) a spoločnosti spravujúce súkromný kapitál (private equity) automaticky zlepšujú kontrolu podnikov a tým aj výkonnosť národného hospodárstva.

Frankfurt nad Mohanom 12. júna (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) má pochybnosti o zaužívanej argumentácii, že spoločné investičné fondy (hedge fund) a spoločnosti spravujúce súkromný kapitál (private equity) automaticky zlepšujú kontrolu podnikov a tým aj výkonnosť národného hospodárstva.

Rast významu týchto investorov zmenil kreditibilitu podnikov v eurozóne, ale zatiaľ "nie je jasné, či je tento vplyv pozitívny alebo negatívny". Uvádza sa to v správe ECB o financovaní firiem v eurozóne. Správu banka zverejnila v pondelok. Jestvuje nebezpečenstvo, že vedenie podniku v dôsledku prevládnutia vplyvu oboch druhov fondov a spoločnosti v nich sa bude "mimoriadne silno orientovať len na krátke obdobia".

Týmito vyjadreniami dostáva diskusia o agresívnych investoroch novú kvalitu. Doteraz zaznievala kritika na ich maniere predovšetkým zo sféry politiky. Tak nemecký vicekancelár Franz Müntefering porovnal finančných investorov s kobylkami; a za to zožal silnú kritiku.

Naproti tomu spravidla silno ekonomicky argumentujúce centrálne banky zdôrazňovali všeobecne pozitívny ekonomický vplyv odvetvia, ale rovnako upozorňovali na možné riziká pre finančnú stabilitu.

Ako uviedla ECB, spoločné investičné fondy síce môžu prispievať k zdisciplinovaniu manažérov tým, že vyvíjajú na nich verejný tlak, alebo sa dokonca usilujú o žaloby. Správanie fondov sa ale odlišuje "kvalitatívne a kvantitatívne" od miernejších foriem aktivity "tradičných inštitucionálnych investorov". Ak by sa úspech fondových manažérov meral krátkodobým zhodnotením spravovaného majetku, muselo by sa rátať s tým, že aj v prípade rozhodnutia o výrobných kapacitách by sa muselo robiť so silným prihliadnutím na ich krátku návratnosť. Ekonómovia však takýto prístup považujú za problematický, lebo veľké investície spravidla prinášajú úžitok len po dlhšom čase.

Podobné problémy vidí ECB aj v spoločnostiach spravujúcich súkromný kapitál. Tie môžu síce prispieť k tomu, že manažment podniku bude prinútený dôslednejšie zohľadňovať záujmy vlastníkov, avšak nie je "jasné, do akej miery je zhoda medzi záujmami súkromných spoločností a medzi cieľmi vybraného podniku".

Ako príklad vplyvu agresívnych investorov v Európe sa uvádza Nemecká burza (Deutsche Börse). V nej fond TCI oponoval úsiliu o prevzatie burzy London Stock Exchange a prinútil šéfa DB Wernera Seiferta, aby rezignoval na funkciu. Nedávno začal fond žiadať od burzy, aby rozdelila viac peňazí svojim akcionárom. V prípade holandskej banky ABN Amro sa fond TCI zaslúžil o vznik ostrého konkurenčného boja, ktorý sa pravdepodobne skončí rozpadom ústavu - hoci fond v ňom mal spočiatku len 1-% podiel.

Podľa ECB sídli v Európe približne 1 250 fondov alebo sú z nej spravované. Majú pod kontrolou okolo 300 miliárd EUR, v prepočte 10,276 bilióna SKK. Vyše polovica všetkých inštitucionálnych investorov zverila spoločným investičným fondom peniaze.

Informoval o tom nemecký denník Financial Times Deutschland.