Konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky sa za posledný rok nezmenila

Bratislava 1.júla (TASR) - Konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky sa za posledný rok nezmenila. V rebríčku 49 hodnotených krajín obsadila SR 37. miesto.

Analýzu konkurencieschopnosti vypracoval švajčiarsky Inštitút pre rozvoj manažmentu (IMD), na Slovensku spolupracujúci s Nadáciu F. A. Hayeka. Medzi 10 najkonkurencieschopnejšími sa na prvom mieste umiestnili USA, nasledované Fínskom, Luxemburskom, Holandskom, Singapurom, Dánskom, Švajčiarskom, Kanadou, Hongkongom a Írskom. Z bývalých postkomunistických krajín sa pred Slovenskom umiestnili Estónsko (na 21. mieste), Maďarsko (28.), Česká republika (29.). Tesne za Slovenskom sa umiestnilo Slovinsko (38.), ďalej Rusko (43.) a Poľsko (45.).

Podľa záverov indexu konkurencieschopnosti sú najväčšími výzvami roku 2002 pre SR dokončenie privatizácie energetického sektora, odstránenie byrokracie a administratívnych bariér pre investície, reforma daňového systému a zníženie celkového daňového a odvodového zaťaženia, zrýchlenie tempa reformy dôchodkového systému a zlepšenie vymáhateľnosti práva. Najslabšími ukazovateľmi sú vládne dotácie súkromnému sektoru, miera nezamestnanosti, výška povinných odvodov, deficit platobnej bilancie, prílev zahraničného kapitálu, ďalej zlé pracovné právo a rozvinutosť kapitálového trhu. Tieto faktory najviac podkopávajú konkurencieschopnosť Slovenska.

Index konkurencieschopnosti ekonomík, publikovaný už od roku 1989, porovnáva a hodnotí 314 rozličných kritérií, ktoré sú združené v 4 základných oblastiach - ekonomický rast, efektivita vlády, efektivita podnikov a infraštruktúra. Objektívne údaje o každej krajine sa pre potreby indexu získavajú zo správ medzinárodných organizácií. Subjektívne hodnotenia niektorých faktorov v indexe boli získané na základe prieskumu u 3 532 topmanažérov zo všetkých krajín, pričom zo Slovenska sa na prieskume zúčastnilo viac ako 100 riaditeľov a vedúcich pracovníkov najvýznamnejších súkromných podnikov, tretieho sektora a štátnej správy.

Medzi najdôležitejšie objektívne faktory sa radí porovnávanie úrovne hospodárskeho rastu, národného bohatstva, toku investícií, obchodnej a platobnej bilancie, zamestnanosti, úrovne cien, stavu, vývoja a deficitov verejných rozpočtov, produktivity práce, vzdelanosti, úrovne technológií, výskumu, zdravotnej starostlivosti a mnohých ďalších. Topmanažéri významných podnikov ďalej v prieskume verejnej mienky hodnotili úroveň legislatívneho prostredia, vymáhateľnosti práva, štátnych zásahov, korupcie, zahraničných vzťahov, vplyvov globalizácie, hodnotového systému a iných. Všetky údaje sa spracúvajú a hodnotia na päťročnej báze, vrátane odhadov budúceho vývoja niektorých z nich.