Posúvanie dňa daňovej slobody

Pridajte názor  Zdroj:

2. 4. 2001 - Daňové a odvodové zaťaženie v Slovenskej republike rastie vysokým tempom. V tomto roku presiahne hranicu 46 %, čo znamená, že z každej zarobenej tisíckoruny zostane občanovi po

Daňové a odvodové zaťaženie v Slovenskej republike rastie vysokým tempom. V tomto roku presiahne hranicu 46 %, čo znamená, že z každej zarobenej tisíckoruny zostane občanovi po zaplatení daní a poplatkov len 540 Sk. Od roku 1993 sa pritom daňové a odvodové zaťaženie v SR zvýšilo o takmer tretinu.

Združenie daňových poplatníkov Slovenska presadzuje deň daňovej slobody ako najjednoduchší a pritom účinný spôsob kontroly hospodárenia štátu s peniazmi jeho občanov. Ak je daňové zaťaženie 46 %, znamená to, že 46 % roka pracujeme pre štát. Deň, do ktorého trvá táto doba, nazývame dňom daňovej slobody. Tento rok to bude 18. jún. Až po tomto dni si môže priemerný občan nechať všetky peniaze, ktoré získal za svoju prácu - za vytváranie hodnôt. Vlani bol deň daňovej slobody o štyri dni skôr a daňové za ťaženie bolo o 1,5 % nižšie.

Fakty a čísla nepustia, to len štát si z nás ústami svojich predstaviteľov robí prvý apríl, keď hovorí, že daní platíme čoraz menej. Okrem toho presun daní z priamych na nepriame so sebou prináša niekoľko nebezpečenstiev: V prvom rade ide o presun z daní, ktorých platbu si ešte občania ako-tak uvedomujú (podľa prieskumov však podceňujú o 44 %) do daní, ktoré sú pre nich úplne neviditeľné (a preto výhodné pre politikov). Okrem toho nepriame dane v cenách tovarov postihujú najmä skupiny bez príjmov, ktorých sa zníženie dane z príjmov nedotkne - sú to najmä dôchodcovia, študenti a nezamestnaní, pre ktorých vzrastú ceny všetkého.

V argumentácii našich úradníkov sa spomína napríklad zníženie daní z príjmov, no tichom sa prejde súčasné zvýšenie daní spotrebných a nepriamych. Dokonca sa objaví zmienka o tom, že dane tvoria len 20 % našich príjmov. Súdny čitateľ by mal teraz vziať do ruky svoju výplatnú pásku a skontrolovať výšku svojej dane z príjmu, potom si v obchodoch skontrolovať ceny tovarov, z ktorých len DPH tvorí 23 %, nehovoriac o vysokých spotrebných daniach za benzín, alkohol a tabak, a nakoniec sa zamyslieť nad tým, ako veľmi ešte zvýšia množstvo ním platených daní dane majetkové, vyššie dane spotrebné, nové dane ekologické...

Druhou otázkou, pred ktorú treba postaviť každého občana, je, čo za svoje dane dostáva. Vyrovná sa kvalita služieb poskytnutých štátom cene, ktorú daňový poplatník zaplatil? Stojí za to krachujúci dôchodkový systém, školstvo bez peňazí, nemocnice bez vody a vlastných obväzov, železnice bez prúdu, mestská hromadná doprava podobajúca sa prevozu dobytka? Naproti tomu sa zamyslite, prečo je ...

Celý článok si môžete prečítať tu.