ÚVVM ŠÚSR: Občania sa tešia na používanie eura v cudzine, boja sa zvýšenia cien

Bratislava 22. júna (TASR) - Za hlavné výhody, ktoré prinesie zavedenie spoločnej európskej meny euro na Slovensku, považujú občania najmä ľahšie používanie platidla na ceste do cudziny, jednoduchšie a prehľadnejšie obchodovanie so zahraničím a orientáciu v cenách v obchodoch a službách. Oceňujú tiež možnosť stabilizovania meny a zlepšenia ekonomickej situácie v štáte. Na druhej strane najväčšie obavy po zavedení eura v SR majú zo zvýšenia cien, poklesu príjmov (platov i dôchodkov) a zníženia životnej úrovne.

Vyplýva to z prieskumu, ktorý od 1. do 10. mája 2007 realizoval Ústav pre výskum verejnej mienky (ÚVVM) pri Štatistickom úrade (ŠÚ) SR na reprezentatívnej vzorke 1 083 respondentov vo veku 18 a viac rokov.

Respondenti, ktorí sa vyjadrili, že zavedenie spoločnej meny euro bude pre nich osobne znamenať prínos, resp. nevýhodu, dostali možnosť konkretizovať, čo bude pre nich prínosom, resp. nevýhodou zavedenia spoločnej európskej meny na Slovensku.

Najčastejšie odpovede sa týkali najmä praktickej stránky prechodu na euromenu v štáte - ľahšie používanie platidla na ceste do cudziny, jednoduchšie a prehľadnejšie obchodovanie so zahraničím a orientácia v cenách v obchodoch a službách. Až v ďalšom občania oceňujú možnosť stabilizovania meny a zlepšenia ekonomickej situácie v štáte.

Tvrdenie, že prínosom zavedenia spoločnej európskej meny v SR bude použitie jednotnej meny pri ceste do zahraničia, bolo vo väčšej miere, ako je priemer za celoslovenský súbor, zastúpené medzi najmladšími respondentmi vo veku 18 až 24 rokov (89 %) a 25 až 29 rokov (86 %), občanmi z väčších miest s 50 000 až 100 000 obyvateľmi (93 %) a oslovenými žijúcimi v Trenčianskom (86 %) a Banskobystrickom (85 %) kraji.

Zjednodušenie obchodovania so zahraničím pozitívne vnímajú ako dôsledok zavedenia eura častejšie, než je celoslovenský priemer, predovšetkým podnikatelia (83 %), respondenti žijúci v sídelných jednotkách s 50 000 až 100 000 obyvateľmi (80 %), občania s najvyšším dosiahnutým vzdelaním (76 %), oslovení z Trnavského (72 %) a Žilinského (71 %) kraja a respondenti vo veku 40 až 49 rokov (67 %).

Názor, že jednotná európska mena sprehľadní porovnania cien tovarov a služieb medzi krajinami eurozóny, rezonoval najmä v odpovediach občanov z miest s počtom obyvateľov 50 000 až 100 000 (58 %) a 2 000 až 10 000 (50 %), občanov z Nitrianskeho kraja (54 %), mladších respondentov vo veku 25 až 29 rokov (51 %) a podnikateľov (50 %).

Zabezpečenie stability meny predpokladajú ako pozitívny výsledok zavedenia eura vo väčšej miere oproti priemeru za celoslovenský súbor predovšetkým respondenti žijúci v mestách s počtom obyvateľov od 2 000 do 10 000 (58 %) a s viac ako 100 000, sympatizanti SDKÚ-DS (v obidvoch prípadoch po 53 %) a oslovení vo vekovej kategórii 40 až 49 rokov (52 %).

Ak sa oslovení občania po úvodnej otázke o očakávaných prínosoch či nevýhodách zavedenia eura v SR vyjadrili, že predpokladajú predovšetkým nevýhody, mali tiež možnosť konkretizovať svoje očakávania.

Najväčšie obavy po zavedení eura v SR majú občania zo zvýšenia cien, poklesu príjmov (platov i dôchodkov) a zníženia životnej úrovne.

Rast cien a zdražovanie vidia ako nevýhodu v dôsledku zavedenia spoločnej európskej meny na Slovensku vo väčšej miere oproti priemeru za celoslovenský súbor predovšetkým obyvatelia Žilinského kraja (87 %), respondenti žijúci v sídelných jednotkách s počtom obyvateľov od 10 000 do 50 000, občania s vysokoškolským vzdelaním (v obidvoch prípadoch po 85 %) a sympatizanti ĽS-HZDS (81 %) .

Nižšie platy a dôchodky v súvislosti so zavedením eura oproti celoslovenskému priemeru častejšie očakávajú najmä najstarší respondenti vo veku 60 a viac rokov (71 %), dôchodcovia (68 %), obyvatelia Trnavského (74 %) a Trenčianskeho (61 %) kraja a občania z miest od 10 000 do 50 000 obyvateľov (60 %).

Pokles životnej úrovne predikovali vo vyššej miere, než bol celoslovenský priemer, sympatizanti SNS (53 %), obyvatelia Trenčianskeho, Bratislavského (po 48 %) a Prešovského (46 %) kraja, nezamestnaní (49 %), respondenti vo veku 30 až 39 (46 %) a 40 až 49 (48 %) rokov a oslovení z najväčších miest (44 %).

Obavy z nárastu chudoby boli v porovnaní s priemerom za celoslovenský súbor zastúpené predovšetkým v odpovediach nezamestnaných (44 %), ostatných ekonomicky neaktívnych občanov (41 %), respondentov vo vekových kategóriách 25 až 29 rokov (44 %) a 40 až 49 rokov (39 %) a oslovených žijúcich vo väčších mestách s počtom obyvateľov od 50 000 do 100 000 (43 %).

Slovensko chce zaviesť spoločnú európsku menu euro od 1. januára 2009.

UPOZORNENIE:

Grafická služba Ekonomickej redakcie TASR vydáva k správe grafy.