NBS akceptovala v repo tendri celý dopyt bánk vo výške 139,829 mld. Sk

Bratislava 26. júna (TASR) - V pravidelnom dvojtýždňovom sterilizačnom repo tendri dnes Národná banka Slovenska (NBS) akceptovala celý dopyt bánk vo výške 139,829 miliardy Sk s minimálnym výnosom 4,24 % a priemerným a maximálnym výnosom 4,25 %.

Banky sa celkovo prihlásili do tendra s dopytom zhruba o 33 miliárd Sk nižším oproti splatnému objemu 172,122 miliardy Sk. Na účtoch povinných minimálnych rezerv (PMR) v NBS mali dnes deponovaných 12,161 miliardy Sk, čím predpis na tento mesiac kumulatívne plnili na 90,94 %. V rámci jednodňového refinancovania si v NBS požičali 617 miliónov Sk za 5,75-% sadzbu.

"Čakáme, že bude dosť likvidity v sektore do piatka, keďže vo štvrtok by mala centrálna banka vypísať aukciu pokladničných poukážok (PP) NBS, kde očakávame pomerne slušný záujem tých, ktorí neboli uspokojení v predchádzajúcich aukciách PP," uviedol pre TASR díler Slovenskej sporiteľne (SLSP) Pavel Jánošík. Díleri si preto myslia, že od piatka by mal byť znovu relatívny nedostatok likvidity v sektore a banky pravdepodobne PMR splnia, len ak sa budú refinancovať na jednodňovej báze v NBS. Samozrejme, závisí to od výsledku akcie PP, zdôraznil Jánošík.

Zaujímavosťou dnešného dňa bola podľa Jánošíka správa agentúry Reuters, ktorá sa odvolávala na interný materiál Európskej centrálnej banky (ECB). Podľa neho je slovenská inflácia momentálne nízka kvôli svetovým cenám energie, vládnym reguláciám a priaznivej základni na výpočet inflácie, ktorá sa porovnáva s predchádzajúcim rokom, keď bola inflácia pomerne vysoká. Hlavnou otázkou vstupu SR do eurozóny je to, či bude nízka inflácia posúdená ako udržateľná. Jánošík pripomenul, že aj guvernér NBS Ivan Šramko na dnešnej tlačovej konferencii potvrdil, že ECB aj Európska komisia (EK) už dlhší čas poukazujú na nutnosť udržateľnosti nízkej inflácie. Možno to teda považovať za kritérium, aj keď nie oficiálne, pokračoval díler, ktoré bude nutné splniť, aby sme mohli k 1. januáru 2009 vstúpiť do eurozóny. "Predpokladáme, že tento fakt bude rozhodujúci na to, či nás do eurozóny vezmú, alebo nevezmú. Samozrejme, dá sa širšie polemizovať, čo vplýva na udržateľnosť inflácie, či sú to ceny, alebo vládne hospodárenie. Ale dá sa povedať, že toto je kľúčová vec, ktorá nás zaradí medzi krajiny, ktoré majú euro, alebo sa to na nejaký čas oddiali," konštatoval ďalej Jánošík.

Trhy reagovali na túto správu posunom výnosovej krivky smerom nahor a oslabením spotového kurzu. Výnosová krivka sa posunula mierne nahor - pri dlhších splatnostiach nad jeden rok. "Splatnosti do jedného roka extrémne nereagovali. Pravdepodobne musia trhy ešte tieto informácie "stráviť", uvedomiť si, či je to naozaj významná informácia, alebo je to v momentálnej situácii zanedbateľné riziko," dodal Jánošík.

Udalosťou, ktorú dnes trh tiež sledoval, bolo rozhodovanie NBS o kľúčových úrokových sadzbách. Centrálna banka sa rozhodla ponechať ich na nezmenenej úrovni. Díler pripomenul, že nebola ani diskusia na túto tému, čiže centrálna banka je evidentne spokojná s výškou úrokových sadzieb. "Zatiaľ to tak vyzerá, že sa ani dlhší čas meniť nebudú," konštatoval. Potvrdzujú sa tak očakávania, podľa ktorých je pravdepodobnejšie, že sa budú sadzby ECB približovať k sadzbám NBS. Kľúčová úroková sadzba ECB je v súčasnosti 4,0 %, sadzba NBS je 4,25 %. Podľa Jánošíka pokiaľ by ECB nezvyšovala úroky len o 25 bodov, čo sa čaká, ale pokračovala by v kontinuálnom zvyšovaní sadzieb, pravdepodobne by potom aj slovenská centrálna banka mohla pristúpiť k zvýšeniu úrokových sadzieb, aby boli v zhode s eurosadzbami.

Jednodňové peniaze dnes niesli výnos 5,0/5,2 %. Týždňové a dvojtýždňové splatnosti sa úročili 4,15/4,35 %. Mesačné depozitá sa obchodovali s výnosom 4,05/4,25 %, dvojmesačné a trojmesačné zhodne 3,95/4,25 %. Polročné úložky niesli výnos 4,0/4,2 %, deväťmesačné 4,05/4,25 % a ročné 4,1/4,3 %.